Značka: zaujímavosti

Ex libris je termín latinský a v doslovnom preklade znamená „z kníh toho a toho, tej a tej“ („from the books of…“). Ide o malý štítok z vnútornej strany obálky knihy, na ktorej je uvedené meno jej majiteľa. Ex libris sa používali hlavne v dobách dávno minulých, hoci možno i dnes natrafíte na knižku, ktorá má na prvej (alebo druhej, aj keď by to správne exlibrisovsky mala byť tá úplne, úplne prvá, nalepená na tvrdom obale knihy) strane predtlačený malý štítok (alebo pečiatku) s nápisom na štýl: „Táto kniha patrí“ a následne voľným miestom, kde by sa mal jej majiteľ podpísať.

Nechcem, aby tento článok vyznel dáko morbídne. Alebo úchylne. A už vôbec nechcem, aby sršal dákou morbídnou úchylnosťou či úchylnou morbiditou. V tomto nie som nijaký extrémne veľký weirdo, cintoríny ma až tak nelákajú. Len ma táto téma na Dušičky akosi napadla – článok bol pôvodne písaný a zverejnený práve v tomto období. Lebo cintoríny sú vlastne pozoruhodné miesta – harmonicky sa tam miesi príroda a umenie s históriou dávnou či nie tak starobylou. Majú jedinečnú, možno trochu desivú, skľúčenú, mlčanlivú atmosféru; človek medzi studenými náhrobkami cíti až posvätnú úctu. Spomenúť si na zosnulých známych; pristaviť sa pri hrobe významnej osobnosti, ktorú ste osobne ani nepoznali, no aj tak ste ju možno obdivovali… Vedeli ste napr., že v 19. storočí – predtým ako sa rozmohla éra verejných parkov – rodiny voľné chvíle trávili pokojným oddychovaním či rovno piknikovaním na cintorínoch?

Existuje niekoľko rebríčkov najzaujímavejších, najnetradičnejších, najslávnejších svetových cintorínov, neviem si vybrať ten… najsprávnejší. Môj rebríček je kombináciou hneď niekoľkých, výberom cintorínov, ktoré na mňa najväčšmi zapôsobili.

Spomínam si, ako som na gymnáziu raz odpovedala z literatúry, keď zvyk ústnych odpovedí náš slovenčinár ešte praktizoval: „Baroková odpovedala z baroka, aké príkladné!“ Tak som si povedala, že i vo svojej blogovej abecede vsadím na podobnú príkladnosť a zistím, ako veľmi baroková (Baroková) vlastne som. 🙂

S projektom „Blogovej abecedy“ začala Polly (sagaraa,blog.cz) ešte v roku 2009, medzičasom sa na ňu namotalo zopár ďalších blogerov a nakoniec aj ja sama, hoci si dovolím tvrdiť, že za samotný zrod tohto abecedného nápadu môžem i ja, pretože som Polly inšpirovala iniciálami (t.j. veľkými ozdobnými písmenami), ktorými som začínala svoje články na ayamee.blog.cz. Raz sa zahľadela na jednu z iniciál a napadlo ju: „A ako Atlantída, idem sa o nej niečo podozvedať.“

Blogová abeceda je projekt, ktorý blogerom môže podať pomocnú ruku, ak nemajú žiadne nápady, o čom napísať ďalší článok. Princíp Blogovej abecedy spočíva v tom, že si bloger podľa abecedy, písmenko za písmenkom, vyberá zaujímavé témy, o ktorých potom napíše na svoj blog. Názov danej témy vždy musí začínať na písmenko abecedy, ktoré práve nasleduje v poradí – aktuálne čítate článok na áčkovú tému, o čosi neskôr pribudne článok na bé, potom cé, a tak ďalej… Toľko k projektu, teraz k samotným abecedám…