Tradične by som mohla začať tým, že skutočne netuším, kam to leto utieklo – už nie je ani v kalendári a aj to počasie v poslednej dobe vyzerá kadejako… jesenne. Že jeseň klope na dvere jasne dokazujú aj drôty plné lastovičiek, ktoré so zatajeným dychom sledujem každé ráno po ceste na prax. Za letom mi bude smutno, ale jeseň vlastne tiež ľúbim a trošičku sa na ňu možno aj teším (potrebujem gumáky!). 🙂