V tretej generácii sa mi to už celé začína trieštiť, pretože v nej sú až dva páry dvojčiat a chcela som dáky zaujímavý život vymyslieť každému z nich. No tvrdošijne niekoho odmietam pustiť z rodného hniezda, preto mám pozemok večne plný a nikomu sa poriadne nestíham venovať, ach jaj… Myslíte, že by bolo lepšie, keby som v hlavnom sídle vždy mala iba aktuálneho pokračovateľa rodu a naplno sa venovala plneniu jeho úloh? Asi hej…