Veda zvaná uspávanie bábätka
Úprimne sa priznávam, že som si materskú predstavovala asi nasledovne: bábätko aj tak celý deň spí, môžem robiť všetko ako doteraz a ešte viac – v čase, kým bábätko spí! Môžem chodiť na kávu s kamoškami, bábätko bude pri nás spať v kočíku! Môžem upratať a navariť, bábätko bude spať v postieľke! Môžem si zacvičiť jógu, môžem sa vrátiť k blogovaniu, môžem sa opäť venovať nejakej kreatívnej činnosti – čo takto naučiť sa vyšívať, čo takto opäť písať…? Veď bábätko aj tak celý deň spí, dá sa toho pomedzi tie spánky stíhať toľko!
To som ale netušila, že už samotné uspávanie bábätka je celá veda – na to, aby ste aj ospalé bábätko niekedy „donútili“ k spánku je potrebná správna konštelácia určitých faktorov a trocha zaklínania k tomu!
Ono totiž treba už len vystihnúť ten správny čas, kedy uspať – málo unavené bábätko nezaspí a veľmi unavené, tzv. preunavené tiež nie! Pumuckli pri tom javil typické známky ospalosti, až keď bol preunavený, takže čakať, že mi dá sám najavo, kedy chce spinkať, to nehrozilo! Zo začarovaného kruhu (ne)spania nás vytrhli až bdelé okná (alebo jednoducho koniec štvrtého trimestra? – bdelé okná som sa príhodne naučila na jeho konci): Pumuckli bol prosto hore vždy 2 hodiny a následne šiel vždy spať.
Takže som zistila kedy, teraz ešte ako… Na rukách, v nosiči, v kočíku, pri kojení, na fitlopte, nebodaj v postieľke?! V postieľke vôbec nie (a to máme dve postieľky, ďakujem pekne!), v kočíku veľmi občasne. Veľmi dlho u nás fungovalo kojenie na fitlopte, potom bola istá záchrana prechádzka s nosičom vonku na čerstvom vzduchu (lebo ono sa to ešte aj časom mení!).
Dobre, dobre, bábätko spí, poďme byť teda aktívni – upratovanie, varenie, blogovanie, čas pre seba… Ibaže… Bábätko spí v nosiči a pri vyklopení sa zobudí…! Bábätko spí vedľa mňa a keď odídem, do pár minút je hore…! Ešteže sa dá upratovať a variť aj s bábätkom v nosiči, všakže? Alebo pozerať Zaklínača na telefóne (aj keď zakliať bábätko k spánku Vám to nepomôže).
A tak zúfalá matka nakoniec vypiluje denné spánky – aspoň že bábätko spí, čo tam po tom, že počas toho jeho spánku nemá takú voľnosť, ako predpokladala? ASPOŇŽE KONEČNE SPÍ! A potom má ísť bábätko večer finálne spinkať, vy neviete zosúladiť bdelé okná s večierkou, respektíve už je tu iba jediný denný spánok, takže záchranné bdelé okno je zrazu na nič a neviete vypilovať spánkovú rutinu so všetkým tým večerným kúpaním a takpodobne (kúpeľ bábätko práveže vždy preberie!)…
Ako rýchlu pomoc k spánku inak odporúčam instagramový profil Spinkaj bábo (hoci predošlý text napovedá, že aj tak nepomáha – a práveže bez grifov od Spinkaj bábo by to bolo ešte horšie!).
Kočíkovanie bábätka… alebo ani nie
Ďalšia šialená predstava: ako budem s bábätkom v kočíku chodiť na dlhé krásne prechádzky, venčiť psa, po kávičkách s kamoškami či len tak, hocikam, romanticky s kočíkom! A aj sme sa snažili: prvých pár dní sme sa s Chlapom, keď prišiel z práce, vždy vychystali a hor sa kočíkovať! A bábätku sa to aj párkrát páčilo… Ale väčšinou sa mu to teda nepáči!
Naozaj naozaj nerozumiem tým šťastným deťom v kočíku, čo tam pekne ležkajú a vezú sa! Ako ich tí rodičia donútili?! Prečo celú dobu nevreštia?! Ako tam ešte aj spinkať môžu, preboha?! Je ich kočík iný ako náš?! Je v tom nejaké ďalšie kúzlo – hračky, dečka, povrch, tempo?! Kde je ten fígeľ, do kelu?!
Kočík – v materinskom slangu hlboký kočík alebo vanička – u nás teda neviedol, ak sme aj šli von s kočíkom, vždy trebalo mať aj nosič pre prípad núdze. Športový kočík je už oukej (ak sa v ňom nevezie príliš dlho…) a aj tak ten nosič so sebou brávame vždy a všade…
No a keď je kočíkovanie nonsens, čo potom cesta autom v autosedačke? Rodinné výlety? Len po blízkom okolí, prosím! Pretože udržať Pumuckliho v autosedačke chce celú hordu mlsiek, hračiek (autíčko, POP IT sobík, spievajúca farma…), rozprávok v telefóne, vecí, čo nie sú hračky, ale zabavia ho (kábliky od nabíjačky, power bank, Chlapove slnečné okuliare…) a hlavne to striedať, pretože po chvíli ho všetko omrzí a cesta je vždy taká dlhááá!
Upratané, navarené? Ani náhodou!
Určite ste to ponosovanie sa, prečo sa tomu vlastne hovorí „materská DOVOLENKA“, neraz počuli… Pri deťoch si matka totiž bohvieako neoddýchne, tak aká dovolenka?! Keď treba k bábätku v noci vstávať – čo je úplne iný level ponocovania ako počas takého voľna! A bábätko je po prebdenej noci aj tak zázračne ráno prvé hore a plné energie (tu sa ale až tak nesťažujem, Pumuckli síce vstáva prvý, ale väčšinou až okolo ôsmej) a matka je potom nevyspatá, no očakáva sa od nej ešte aj upratať, navariť, psa vyvenčiť, BARF mu nachystať, zajaca tiež obriadiť, dieťa pri tom celý deň zabávať, uspať ho, nakŕmiť (a aj tak nikdy nič nezje, čo je teda úplne kontraproduktívne!), stihnúť vychádzku a kultúrny program a tak ďalej a tak ďalej…
Najmä to upratovanie, to ma vyslovene serie! Nemám upratané! Vôbec! A to som tak trochu kríženec Moniky z Priateľov a Monka! A do mojej neupratanej domácnosti pribudlo bábätko, ktoré všade nosí hračky, trúsi chrumky, piškóty, vylieva čajík a prenáša veci z jedného miesta na druhé a Vy ani neviete, kde skončili!
Prisám fakt by som prijala pokračovanie sitcomu Priatelia pre matky na materskej – lebo Monika mala na konci dvojčatá, preboha! Ako tú starostlivosť o domácnosť na materskej dala?! ONA?! S tým svojím nutkaním k dokonalej čistote, kde ani len nábytok nemožno posunúť zo zaužívaného miesta, lebo to už zrazu nie je dokonale upratané?! A pri tom DVOJIČKY, Ó MÔJ BOŽE!
Páčil sa Vám článok?
Čo serie na materskej Vás?
Mám sa posťažovať aj nabudúce? 😜
