Májová knižná bodka: Noc literatúry 2018

[O]d májovej Noci literatúry 2018 uplynulo už more času – doslovné more, celé leto! Noc literatúry tento rok prebiehala 16. mája, ja som sa zúčastnila tej bratislavskej a spoločnosť mi robila slečna Kvetoslava.

Prvé čítanie o 18:00 som ale absolvovala sama – vypočula som si sympatického Mateja Marušina v prekrásnom Pistoriho paláci. Čítalo sa na poschodí, kam sme sa dostali okúzľujúcim schodiskom. Miestnosť, kde prebiehalo samotné čítanie, až taká kúzelná nebola, tú ešte zrekonštruovať nestihli. Pistoriho palác dal postaviť lekárnik Felix Pisztory ako dom a lekáreň, momentálne sa rekonštruuje. Škoda, že sa nezachovali bylinkové záhrady, ktoré od domu siahali až ku Slavínu…

Priestor bol teda perfektný a aj samotné čítanie. Čítal sa úryvok zo zbierky poviedok Hymna demokratickej mládeže od ukrajinského autora Serhija Žadana. Ide o vtipno-drsný obraz súčasnej post-sovietskej Ukrajiny. My sme si vypočuli zopár vtipných historiek z hraničného priechodu.

Na druhé čítanie sa pripojila aj slečna Kvetoslava a poňali sme to veľmi geograficky – zostali sme v tej istej budove, len sme sa presunuli do podzemia, do kina Film Europe. Jakub Uríček tu čítal úryvok z knihy Krátke dni na zabíjanie od Španiela Artura Pérez-Reverteho. Bohužiaľ to však bol tak trochu zabitý čas a príbeh o španielskej občianskej vojne nás veľmi nenadchol…

Na tretie čítanie sme sa horko-ťažko natrepali do miniatúrnych priestorov Stredoeurópskeho fóra – do ktorých sa aj napriek tomu, že čítanie už dávno začalo a priestor bol plný, neváhali stále a stále pchať ďalší a ďalší ľudia, pchá… Krištof Zachar nám prečítal úryvok z knihy Vplyv Davida Bowieho na osudy mladých dievčat od Francúza Jeana-Michela Guenassiu – čo bola jedna z mála kníh, ktorú by som si možno aj prečítala. Má ísť o príbeh tínedžera Paula, ktorý má dievčenské vystupovanie a tým pádom aj zaujímavú pubertu. My sme sa v úryvku dostali prakticky iba k tomu, že Paul má dve matky, inak mi nijako divný neprišiel (ani tie dve matky vlastne nie sú až také divné)… Možno by to stálo za prečítanie.

Štvrté čítanie bolo priestrannejšie – v Checkpointe Charlie čítal Ondrej Kovaľ z knihy talianskeho spisovateľa Paola Cognettiho Osem hôr. Úryvok bol o synovi, otcovi a o hore. Anotácia knihy je skôr o priateľstve a horách. Každopádne šlo o celkom zaujímavé čítanie.

Hoci nasledujúce čítanie bolo ešte zaujímavejšie – a priestory Dopravného múzea ešte väčšie. Lucia Hurajová čítala vtipný úryvok z knihy Som Paula, ktorú, prekvapivo, napísal muž, slovenský spisovateľ Ondrej Štefánik. Lucia Hurajová má úžasnú farbu hlasu, čítala prekrásne a úryvok bol veľmi zábavný. Náš slovenčinár na gymnáziu vždy tvrdil, že muž nedokáže dobre a autenticky napísať ženskú postavu. Tu mi svojská Paula teda prišla veľmi uveriteľná! Knižku možno zadovážim matke.

Ďalšie čítanie sme poňali tiež geograficky a vybrali sme sa na Hlavnú stanicu, do Prezidentského salónika plného mramoru. Čítal nám fenomenálny Robo Roth, čítal zábavný úryvok od Nemca Thomasa Melle, ktorý autenticky píše o svojej chorobe, maniodepresii. Kniha sa volá Svet za chrbtom.

Neviem, či to bolo po Rothovi alebo v inom momente, viem však, že sme sa snažili dostať aj do Bon Bon Jazz Baru na čítanie Richarda Stankeho, no miestnosť, kde sa čítalo, bola taká plná, že sme zostali pred ňou pri bare a… nič sme poriadne nepočuli, tak sme nakoniec smutne odišli…

V najmenšom chráme v Bratislave, v Kostole Cyrila a Metoda (ktorý ale v rámci priestorov, kde sa čítalo, patril k tým najväčším) nám Roman Blumaier prečítal úryvok z knihy Kosmonaut z Čech, ktorej autorom je Jan Kalfař. Anotácia o odvážnom českom kozmonautovi, ktorého Česi pyšne ako prví na svete posielajú na Mars, znela akosi lepšie, než sa mi reálne páčil úryvok…

Ten večer sme navštívili ešte jedno kino a síce Foajé, kde nám Martin Meľo prečítal úryvok o mladomanželoch z knihy Cesta za mesačného svitu od maďarského spisovateľa Antala Szerba. Aj tento úryvok bol celkom vtipný (aj keď mi vtipnejší príde fakt, že som na túto knihu absolútne zabudla, keď som report spisovala – uvedomila som si ho až pri nahrávaní fotiek k článku, nakoľko mám fotku zozadu z kina, no nebolo ku nej textu!), tiež by som možno túto knižku zabezpečila matke (a eventuálne si ju sama prečítala).

A to najlepšie na koniec – ostatne sme do priestorov Fun rádia síce zvítali aj skôr (okolo ôsmej), ale poslali nás preč, vraj je miesto voľné až na 22:00 a môžeme si ho teda rezervovať. Aj sme si ho rezervovali, hoci nakoniec si nikto rezerváciu neoveroval a dnu sa dostali všetci, čo čakali vonku. Teraz neviem, či to bolo preto, lebo distingvovane čakali iba tí, čo mali rezerváciu…? Na iných miestach sa rezervácie, pokiaľ viem, neprijímali…

Každopádne nám jedinečný Juraj Hrčka prečítal niekoľko poviedok z knižky Štvrť od portugalského autora Gonçala M. Tavaresa. Autor v knižke opísal rôznorodé postavičky žijúce vo fiktívnej lisabonskej štvrti a to pomocou krátkych úsmevných historiek. Opäť vtipné čítanie, a to aj vďaka Hrčkovi, ktorý tradične zapájal aj publikum.

Noc literatúry je úžasná akcia, vďaka ktorej sa dostanem aj k literatúre, ktorá nie je tak úplne moja šálka čaju. Čo sa mi páči ešte viac – dostanem sa aj na zaujímavé miesta Bratislavy, kam by som sa bežne nedostala. Je to aj o skvelej atmosfére, kedy Vám príbeh prečíta slávna osobnosť, často herec, herečka, ktorí z čítania urobia úplne iný zážitok! Na Noc literatúry sa určite teším aj o rok, hoci by som niečo aj vytkla:

• Prosím lepšie zvážiť veľkosť podaktorých priestorov. Presnú štatistiku síce nemám, ale približnú si viem predstaviť už ako návštevník – niektoré priestory boli vzhľadom k návštevnosti vyslovene nevhodné, primalé, ako napríklad Stredoeurópske fórum a Bon Bon Jazz Bar.
• Hoci by ste možno povedali, že prečítať v rámci čítania poviedku či dve, tri, bude vhodnejšie, ako prečítať úryvok z diela, mne sa práveže páčia skôr tie úryvky. Viac Vás do príbehu ponoria, navnadia, viac si z príbehu odnesiete. Za mňa by poviedok mohlo byť menej, úryvky sú lepšie, ale je to skôr osobná preferencia.
• Možno by som ocenila väčšiu žánrovú pestrosť. Minulý rok to síce s fantasy moc nevyšlo, ale skúsila by som to ešte raz. Skúsila by som sci-fi, skúsila by som knihy pre deti, skúsila by som kadečo!