Májová bodka

M) Zastávka v Arche

Následne nám v Arche Ivan Šándor prečítal úryvok Davida Grossmana z Vojde kôň do baru. Priestory sa k príbehu o vystúpení izraelského komika v jednom suterénnom bare pomerne hodili; príbeh, čítanie či priestor však na mňa reálne bohvieako nezapôsobili. No kúpila som si Dom nenaplnených lások (dalo sa platiť aj kartou)! ❤

G) Koľko vecí sa človeku premieľa hlavou a ako ich všetky natrepať do jednej knihy?

Nasledovalo zaujímavé miesto – kryt civilnej obrany v podzemí Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, kde Tomáš Havlínek pútavo čítal úryvok z knihy Únava materiálu od Mareka Šindelku. Priestory boli fascinujúce, rovnako ako spomínaný úryvok – dvaja bratia utekajú pred vojnou z nemenovanej krajiny do Európy natlačený kdesi v karosérii auta pochybného prevádzača. Hlavný hrdina chytá paniku, hľadá nádej, všíma si detaily, preciťuje každú minútu.

Uvedomte si, koľko myšlienok sa človeku v tej ktorej minúte premáva hlavou, nad čím všetkým dokážete uvažovať, ako dokážu myšlienky odbiehať raz tam, raz tam… Kniha musí toto myšlienkové bludisko zjednodušiť, vyselektovať na to pre príbeh podstatné. No tu bolo všetko a bolo to fascinujúce – jedinečný štýl rozprávania! 😮

J) S Bratislavou ako na dlani – miesto stvorené pre čítanie o mestách

Až na tú zimu (a opakujúce sa hlásenia o uzatvorení pokladníc) sme si na ďalšie čítanie vybrali skvelý čas – skvelý Vladimír Kobielsky nám po zotmení čítal o Neviditeľných mestách Taliana Itala Calvine na streche obchodného domu Tesco na Kamennom námestí.

Museli sme si vyšliapať to presklené schodisko služobného vchodu od parkoviska na Rajskej ulici a to až na vrch, kde je zamestnanecká jedáleň a terasa s parádnym výhľadom – nočná Bratislava ako na dlani krásne dotvorila kolorit miest, o ktorom sa v úryvku rozprávalo. Knižný Marco Polo chodí po krajine, aby Kublaj-chánovi opísal mestá, ktoré navštívi a donútil čitateľa zamyslieť sa nad problémami dnešnej hektickej doby.

Úžasne prečítané na úžasnom mieste – kam sa jeden len tak nedostane! 😊

H) O jogurte a stužkovej

Hoci Hotel Kyjev má už časy svojej slávy dávno za sebou, v Luna Bare pod ním sa to ešte snaží žiť. My sme si najmä skvelo zaspomínali – v daných priestoroch sme svojho času na gymnáziu mávali tanečnú k stužkovej. Žiaden drink sme radšej neokúsili (trebalo sa ešte v poriadku dostať domov a na druhý deň ísť do práce), len sme sa snažili započúvať do príbehu o jogurte – čítal Viliam Klimáček, kniha sa volala Čosi čudné vo mne, napísal ju Orhan Pamuk.

Anotácia znie pomerne sľubne romanticky, my sme sa v úryvku dostali iba k jogurtu… Okrem toho nebolo ozvučenie práve najlepšie – na ostatných miestach to bolo technicky vyriešené veľmi dobre (dokonca aj na streche), tu tiež nebol problém v technike, skôr v nie veľmi výraznej intonácii predčítajúceho (hoci farbu hlasu má fascinujúcu)…

L) To najlepšie na záver!

Že nám to najlepšie vyšlo práve na záver má na svedomí jednak náhoda a potom „logistika“ – prosto sa nám tak poskladala cesta. 😀 V príjemných priestoroch Ginger Cafe Gallery nám fenomenálny Juraj Hrčka prečítal úryvok z Pokračovateľa rodu od holandského autora Alexandra Münninghoffa.

Čítanie pod taktovkou Juraja Hrčku je vždy top, pripraví si ho ako malé predstavenie – s občerstvením (cukríky!) a rekvizitami, tento raz aktívne zapájal aj potenciálnych čitateľov. 😃

Príbeh nebol bohvieako interesantný – ide o rodinnú kroniku, vystupuje v nej aj samotný autor ako malý chlapec Alexander. Ale Juraj Hrčka ho veľmi interesantne podal – top čítanie celej Noci literatúry 2017! 👍

*

Na Noci literatúry ma mrzí len to, že sa v predpísanom intervale nedajú stihnúť všetky čítania 😔 – a vybrať si je ťažké, buď zaujme dielo alebo predčítač alebo miesto čítania. Túto akciu určite vrelo odporúčam!

*
*