Májová bodka

[N]ezvládať anime/manga bodku mi až také zvláštne nepríde – otaku už nie som dávno, z času na čas (a pokojne aj v dlhších intervaloch ako raz za mesiac) mi stačí nejaký dobrý film alebo krátke, max. 12-dielne anime… Ale v poslednej dobe ani nečítam! 😞 Úbohú Lirael mám rozčítanú snáď od začiatku roka a ešte stále nie som na konci! 😢 Ani máj nebol bohvieako otakovský; čo sa do počtu prečítaných kníh týka, tak ani knižný, avšak mám knižný zážitok – a síce Noc literatúry 2017.

Tri Dva v jednom:
májový knižný zážitok
– Noc literatúry 2017

[N]oc literatúry v sebe spája zaujímavé svetové literárne diela, čítané slávnymi osobnosťami na netradičných, bežne neprístupných miestach. Je to jedinečný zážitok – preto si ju každoročne nenechám ujsť.

Noc literatúry sa vždy koná vo viacerých nielen európskych mestách, tohto roku sa konala v stredu 10. mája 2017 v čase od 18:00 do 22:00 a my so slečnami Kvetoslavou a Malvínou sme navštívili tú bratislavskú.

Pre tých, ktorý nevedia, o čo ide – na stanoviskách roztrúsených po vybraných lokalitách daného mesta sa každú pol hodinu číta knižný úryvok, prvé čítanie je o 18:00, posledné o 22:00. Číta sa vždy 15 minút, 15 minút máte na presun na ďalšie stanovisko – vyberáte si ich podľa svojej ľubovôle, rozhodovanie uľahčuje mapa, ktorú dostanete na niektorom zo stanovísk (a tuším tento rok existovala aj aplikácia pre múdre telefóny).

B) Francúzska literatúra na Slovenskej pošte

Začali sme hneď o 18:00 v priestoroch Slovenskej pošty na námestí SNP, kde nám Judita Hansman prečítala úryvok z francúzskej knižky Uspávanka od Leily Slimani. Ide o drsne začínajúci príbeh – začína sa mimoriadne násilnou smrťou dvoch malých detí… Po úvodnej beštiálnej scéne sa prenášame späť v čase – ako sa Myriam rozhodne vrátiť do advokátskej kancelárie, nakoľko ju život na materskej už ubíja, a deťom nájsť pestúnku… A čitateľ sa celú dobu k tomu otrasnému úvodu vracia a zamýšľa sa, komu tak preplo, že deti zabil – Myriam, pestúnke, niekomu ďalšiemu? Určite ide o ťažšie čítanie – o to viac, že kniha je veľmi dobre a živo napísaná. Raz si ju možno prečítam…

Čo sa týka Hlavnej pošty, ide o zaujímavú historickú budovu – preto ma trošku sklamalo, že sa čítanie konalo v podstate bežnom zákutí s poštovnými priehradkami. Verím pri tom, že budova skrýva aj iné, zaujímavejšie priestory. Niečo však zjavne musí zostať skryté… 😉

F) V Trezore divadla

Druhou zastávkou – kam sme sa dostali pomerne neplánovane cupkajúc za inými ľuďmi, mysliac si, že smerujú inam – bol trezor Divadla ASTORKA Korzo ’90, kde nám Peter Rúfus prečítal vtipný úryvok o lietaní a typoch pasažierov lietadiel z knihy Tantalópolis od Petra Macsovszkeho. Anotácia knihy znie lepšie ako zapôsobil úryvok – malo by ísť o rozprávanie o farbistom každodennom živote v jednom juhoamerickom meste.

Čo sa týka priestorov – viete, prečo má divadlo trezor? Lebo sídli v priestoroch bývalej banky. 😁

C) Fantasy na Noci literatúry!

Na tretie naše stanovisko som sa mimoriadne tešila – Milan Chalmovský nám v priestoroch Poľského inštitútu prečítal úryvok z najnovšieho slovenského prekladu populárnej fantasy série Zaklínač od Andrzeja Sapkowskiho.

Veľmi sa mi páčilo, ako nás na čítaní osobne privítal pán z Poľského inštitútu. A samotné čítanie… Nuž, zistila som, že fantasy sa predčítava naozaj veľmi ťažko… 😶 Človek totižto potrebuje vlastné tempo, ktorým sa zorientuje vo všetkých tých menách a mytológií, názvosloví a vzťahoch (ja osobne aj behám prstom po mapách skrytých na doskách kníh). Toto čítanie som si teda nakoniec až tak neužila, ale určite sa tiež raz mienim prečítať až k piatej časti Zaklínača (no ja čítam český preklad)!

I) Ako mi zanietená Zuzana Fialová predala knihu

Jedným z topov Noci literatúry bolo pre mňa určite čítanie Domu nenaplnených lások pod taktovkou Zuzany Fialovej. Ktorá vo voľných minútach – pred samotným čítaním, kým sa na rozkošnom nádvorí Múzea Johanna Nepomuka Hummela pomaly zhromažďovali čitatelia, rozprávala, o čom kniha je a ako na ňu zapôsobila. A rozprávala tak zanietene (a neskôr zanietene aj čítala), až som si knihu vzápätí musela kúpiť! 😍

Ide o španielsky magický realizmus, autorkou je Cristina López Barrio – a ja magický realizmus teda môžem! No musí byť rozprávkovo magický, nie temne magický, tu to bude asi temnejšie… – príbeh rozpráva o prekliatí žien z rodu Lagúnových, ktoré sa v živote vždy vášnivo a tragicky zaľúbia. V rodine sa rodia iba dievčatá a každá je prekliata rovnakým spôsobom. No potom sa narodí prvý chlapec…

Aj úryvok znel skôr tragicky ako magicky – starý vetchý dom, záplavy, hrob v labyrinte, žiarlivosť dcéry na matkinho milenca a na záver tá nešťastná nehoda… Ale takým trochu zvráteným spôsobom sa mi veľmi páčil. 😏 Do knihy som sa zatiaľ ešte reálne nezačítala.

Čo sa týka rozkošného nádvoria pred múzeom – niekdajší dom bratislavského skladateľa Hummela, ide o čarokrásne miesto, ako súce na dané čítanie (trochu pripomínal ten čarovný dom, v ktorom sa príbeh odohráva). Dostanete sa tam cez obchod s hudobninami (Klobučnícka 2)!

*