Kaštieľ v Humennom
Do kaštieľa v Hummenom sme prišli práve včas – práve, keď sa začínala ďalšia prehliadka, ktorú sme mali tak trochu súkromnú, boli sme na nej iba my tri. 😊
Kaštieľ v Humennom bol postavaný na mieste stredovekého vodného hradu, ktorého pozostatky boli objavené v pivnici kaštieľa počas rekonštrukcie v roku 1966. Prvá písomná zmienka o kaštieli pochádza z roku 1449. Vstup do areálu kaštieľa zdobia dve sochy – lev a levica (a opakujú sa aj pri vstupe do samotného kaštieľa), nakoľko dvoch levov mali v erbe Andrássyovci, ktorí boli majiteľmi kaštieľa.
Kaštieľ viackrát menil svoju podobu – má štvorcový pôdorys s centrálnym dvorom, ktorý lemovali polkruhové arkády, dnes sú zasklenené. Strecha bola pôvodne rovná, ukončená atikou v renesančnom štýle. Neskôr sa pridávali väčšmi barokové prvky, rovná strecha bola prestavená na podkrovné izby pre služobníctvo – po požiari v roku 1946 však podkrovie vyhorelo a už nebolo obnovené. Niektoré miestnosti kaštieľa boli vyzdobené krásnymi iluzívnymi nástennými maľbami, ktorých autorom bol pravdepodobne rakúsky maliar Martin Johannn Schmidt; knižnica bola obložená drevom; okolo kaštieľa sa zriadil francúzsky a anglický park; koncom Druhej svetovej vojny kaštieľ vyrabovali, postŕhali drevené obloženie v mnohých miestnostiach… Až kaštieľ získal dnešnú podobu.
Kaštieľ mal pôvodne 99 miestností, na prehliadke ich navštívite cca 20 (impozantnú Izbu uhorských kráľov so spomínanými iluzívnymi nástennými maľbami práve reštaurovali, tam nás teda nepustili). Kaštieľ je rozdelený na dve časti – mužské krídlo napravo od vstupnej brány a ženské naľavo. Kedysi boli manželstvá dohodnuté a manželia si po svadbe ďalej žili svoje životy, každý vo svojej časti kaštieľa. Zaujal ma však romantický príbeh šľachtica, ktorý si vzal za ženu opernú speváčku a herečku, preto bol vydedený a k majetku sa opäť dostal až po smrti ostatných dedičov. Keď jeho milovaná manželka, pre ktorú sa vzdal všetkého, neskôr zomrela, nechal jej postaviť krásnu hrobku (aj ich psíkovi – nemohli mať deti). Romantika! ❤
Počas prehliadky sme videli kopu portrétov majiteľov kaštieľa a ich príbuzných; prechádzali sme aj „tajným“ schodišťom v hrubej stene kaštieľa – kaštieľ mal miestami extrémne hrubé múry, ktoré sa dali využiť ako kabinety na odkladanie vecí, priestory pre kachle či spomínané prechody.
Kaštieľ v Humennom bol prekrásny, určite sa oplatí absolvovať aj prehliadku, slečna sprievodkyňa bola veľmi milá. 😊 Videli sme dobový nábytok, krásny bol najmä ten nevšedný bielo-mintíkový v ženskom krídle – ženské krídlo sa mi všeobecne páčilo viac. Najviac sa mi ale, samozrejme, páčilo v knižnici obloženej drevom 😍 – kedysi v nej bolo vyše 25 000 kníh! A ako ma Polly poučila, „balkón“ v knižnici sa správne volá ochodza – knižnica v kaštieli mala vysokánsky strop aj spomínanú parádnu ochodzu!
Na internete som našla aj múzejné noviny, ktoré vychádzajú vždy v máji pri príležitosti dňa múzeí – v kaštieli aktuálne sídli Vihorlatské múzeum, okrem interiéru kaštieľa tak môžete navštíviť aj prírodovednú expozíciu (tuším ju práve vymieňali) a sakrálnu.
*
16. júla 2016
Toto sa mi čítalo parádne, Brekov aj Humenné dobre poznám, pochádzam totiž z okolia, takže sa vyznám, no paradoxne som na hrade fyzicky nikdy nebola, vždy len tak z diaľky. Humenský kaštieľ som však prešla celý dvakrát, raz s rodinou raz zo školy a je fakt krásny, zvonku aj zvnútra. V lete sa na jeho nádvorí dokonca slúži omša, má to fakt skvelú atmosféru. Humenné je pekné, také malé mesto, ale pekné a čo je najlepšie v porovnaní s veľkými mestami – všade sa dá dostať peši, moja teta tam prežila celý svoj život a nikdy nepotrebovala auto.
24. júla 2016
Ďakujem krásne za milý komentár, Janka Bianka. Mne sa páčili všetky mestá tam na východe, aj Vranov, aj Humenné a boli sme aj v Michalovciach. Majú super pokojnú atmosféru. 🙂
16. júla 2016
Mondie!!!
Druhý deň ma až tri časti?… he he 😀
Som pyšná na teba 😀 pinacolada 🙂 dobry pocit si take vlastne namiesat, že?
Každopadne Brekov bol zážitok, v burke som ho neabsolvovala …aj keď chcela som vám ho ukázať celýýý 🙂
ale som rada, že kaštiel to zachránil :))
24. júla 2016
Ďakujem krásne za recept na piñu, Stani! 😉 Len sirup som nezohnala v Kauflande, ale za to som mala kokosovo-ananásový džús, takže to bolo dosť kokosové. 😀 Kaštieľ bol super a aj ja som trochu nešťastná, že sme neprešli celú zrúcaninu, ale zasa to malo atmosféru – kultúra aj búrkové dobrodružstvo, to len tak nezažiješ. 😀
26. júla 2016
kokosový sirup minon nájdeš v tescu 🙂 to len do budúcna, aby si vedela 🙂
17. júla 2016
och, ocenujem tento report!!! tolko som sa dozvedela o miestach, na ktorych som realne bola…narazam na tie historicke vsuvky! super!!
a podla mna my dve, Dadi, by sme si pekne krasne zasluzili auta s vlastnymi sofermi xD…fesnymi samozrejme 🙂 XD. Ludia ako my si proste zasluzia nejaku kompenzaciu xDDD
24. júla 2016
S týmto plne súhlasím, Polly, auto s feši šoférom ako kompenzácia – my za to prosto nemôžeme, že by nám šoférovanie prosto nešlo, čiže pre dobro nás i všetkých prosto nejazdíme! 😀 Za pochvalu reportu ďakujem, som si povedala, že ho natrieskam informáciami, nech sa to ľuďom prosto oplatí čítať, nech sa aspoň niečo dozvedia (teda nielen to, aký mám názor na cestovanie nočným vlakom a tak 😀 ).