Veľký čitateľský prieskum #2: ilustrácie, slovenčina a takpodobne

V dnešnom článku si prebehneme tvrdenia, ktoré boli súčasťou tretej otázky. Tvrdení bolo dovedna osem, pri každom trebalo vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas s daným tvrdením. Respondent mohol úplne súhlasiť, čiastočne súhlasiť, skôr nesúhlasiť až úplne nesúhlasiť, prípadne označiť možnosť „neviem posúdiť“, ktorá predstavovala strednú hodnotu, neutrálny postoj alebo že sa respondent skutočne len nevie vyjadriť (lebo nemá dostatok skúseností a pod.).

Postoj čitateľov k ilustrovaným knihám

Začnime tvrdením: „Ilustrácie v knihách ma vždy potešia.“ Neviem, ako Vy, ale hoci ilustrácie v knihách vyslovene nepotrebujem, na druhej strane ma vždy veľmi potešia, resp. často stačí už len pekná obálka (Prečo som sa v dotazníku nepýtala, či pri výbere knihy čitateľom záleží aj na obálke?! To by ma teda zaujímalo!) alebo zaujímavé grafické spracovanie – napr. pozoruhodné úvody kapitol či okraje strán. A čo na ilustrácie vraví štatistika?

S týmto tvrdením súhlasilo (úplne alebo čiastočne) až 364 respondentov (77%), takže ilustrácie rozhodne áno!

Dokonca som vyskúšala aj ten chí-kvadrát test, aby som zistila, či populárnosť ilustrovaných kníh nejako súvisí s vekom respondenta a zistila som, že určitá závislosť tu existuje! Pozoruhodné je len to, že ilustrácie majú radšej starší čitatelia…

• 48% respondentov z vekovej kategórie 23 až 26-ročných s tvrdením úplne súhlasilo. Z vekovej kategórie do 17 rokov pri tom úplný súhlas vyjadrilo iba 28% respondentov.
• 52% respondentov z vekovej kategórie 27 až 30-ročných súhlasilo čiastočne, z vekovej kategórie do 17 rokov to bolo iba 38%.

Čítame najradšej v slovenčine?

Druhé tvrdenie: „Knihy najradšej čítam v slovenčine.“ sa nakoniec ukázalo ako dosť zákerne naformulované – keďže sa výskumu zúčastnilo aj zopár Čechov, mala som sa radšej pýtať na čítanie v materinskom jazyku… (Pre istotu tak pri vyhodnocovaní tejto otázky boli dotazníky väčšiny respondentov, ktorí ako svoje súčasné bydlisko označili Českú republiku či iné zahraničie, vylúčené…)

260 respondentov (58%) s tvrdením súhlasí (čiastočne alebo úplne) a knihy najradšej číta v slovenčine. Slovenčina teda vedie, ale s tvrdením nesúhlasilo (čiastočne alebo úplne) 128 respondentov (29%), čo nie je úplne zanedbateľné množstvo čitateľov, ktorí radšej čítajú v cudzom jazyku.

Sú knihy drahé?

Výskum sa dotýkal aj otázky, či ceny kníh čitatelia považujú za privysoké a ukázalo sa, že áno, knihy sú podľa nás drahé. S tvrdením: „Knihy sú drahé.“ súhlasilo (čiastočne alebo úplne) až 365 čitateľov (77%), pri čom prevládal čiastočný súhlas s týmto tvrdením (213 respondentov, 45%).

Dnešná studnica informácií: knihy alebo internet?

Pamätám si tie časy, kedy som si pripravovala referáty na základnej škole z kníh, úžasných velikánskych encyklopédií. Dnes si informácie skôr gúglim než ich hľadám na stránkach múdrych publikácií… Zaujímalo ma, či sú na tom čitatelia podobne, preto sa v dotazníku objavilo tvrdenie: „Na internete nájdem viac informácií ako v knihách.“

Otázka možno mohla byť trochu iná – aj v knihách, aj na internete je podľa mňa informácií dosť. No hľadať informácie na internete je prosto jednoduchšie… Na druhej strane informáciám v knihách akosi verím viac – veď na internetoch sa toho miestami popíše! 😀

Aj výsledky prieskumu pri tejto otázke sú mierne rozpačité:

• 184 respondentov (39%) súhlasí s tým, že na internete je informácií je viac;
• 104 (22%) respondentov to nevie posúdiť
• a 183 respondentov (39%) väčšmi verí knihám.

Podľa mňa z toho môže vyplývať, že síce veríme internetu, ale pri hľadaní informácií stále nezabúdame ani na knihy. 🙂

Dotazník treba otestovať! Pre istotu…

Preskočila som druhú otázku z dotazníka, ktorá bola určená pre nečitateľov a znela: „Ak patríš medzi ľudí, ktorí (takmer) vôbec nečítajú, aký máš na to dôvod?“ Keďže nečitateľov bolo zanedbateľné množstvo, výsledky tejto otázky sú štatisticky absolútne zanedbateľné, spomínam ju pre niečo iné – kopec ľudí otázku pochopilo úplne zle!

Chcela som sa nečitateľov spýtať, prečo vlastne nečítajú. Veľa respondentov-čitateľov si však myslelo, že sa pýtam, prečo miestami nečítajú (občas na čítanie ani knihomoľ nemá náladu či čas…). Pôvodne otázka totižto znela, cca: „Ak nečítaš, aký máš na to dôvod?“, nuž som ju musela v priebehu dotazovania preformulovať…

Z toho plynie druhé ponaučenie: respondenti sú síce často hlúpi (Neberte to nijako osobne, no pri vyhodnocovaní dotazníkov si človek užije kopec srandy. 😆 ), no neraz sú hlúpe aj samotné otázky a aj keď zostavovateľ dotazníka hlúpy byť nemusí, môže záludnosť niektorých svojich otázok úplne prehliadnuť.

Odporúčam najskôr dotazník otestovať a podsunúť ho napr. zopár spolužiakom či známym (postačí cca desať kusov testovaných) s tým, že ich odpovede sa nebudú brať do úvahy, budete si len všímať, ako odpovedali, ako dotazník pochopili, prípadne sa ich rovno spýtate na príkladný feedback (Oukej, niekedy Vám dotazník skontroluje a spripomienkuje samotný vedúci práce alebo konzultant, no myslím, že je aj tak lepšie dotazník overiť priamo „v praxi“.). Bude to síce práca navyše, ale na druhej strane Vám neskôr určite prácu aj uľahčí, keď sa nebudete musieť vehementne zamýšľať nad tým, ako takú zákernú otázku vlastne vyhodnotiť. 😉