Ako som už spomínala v minulých zaľúbeniach, leto jednoducho patrí ovociu a ovocím mesiaca júl boli jednoznačne ringloty! Pozoruhodné na tom je, že ringloty mi doteraz nechutili; bársčudné ovocie, niečo medzi čerešňou a slivkou, na jednom strome zelené, na ďalšom žlté a inde červené… Divokých ringlôt u nás pri tom rastie neúrekom, len som ich akosi prehliadala – veď ma ani nezaujímali. No zrazu ma jeden taký červeňou obvešaný strom na konci mojej bežeckej trasy akosi upútal a… Ringloty mi chutia! Predovšetkým po takom strastiplnom behu! 😀
Kedysi som zvykla piecť mafiny na tisíc spôsobov, teraz je mojím obľúbeným receptom ten cheesecake-ový a taktiež v miliónoch variácií! Naposledy som piekla černicový, s vlastnoručne natrhanými divokými černicami! 😛 Cheesecakes rada pečiem a rovnako rada ich aj jem – a nie vždy iba tie moje vlastné, milujem napr. aj kiwi cheesecake z Corny café.
V júli mi radosť pri venčení Molly robili aj slnečnice spred susedovie plota, tie najveselšie kvetiny, aké poznám! Medzitým síce už stihli odkvitnúť, no kus ďalej za mestom sa mi podarilo nájsť celé pole slnečníc – možno ešte stihnem dáky veselý photoshoot s Molly! 🙂
RTVS rozhodne nepatrí medzi moje preferované televízne stanice, no ich relácia Naj dedinka Slovenska ma jednoducho očarila! Každý piatok o 20:20 sa nám predstaví jedna zo šiestich slovenských dedín, prvé tri už máme za sebou a mne je zatiaľ najsympatickejší Baďan, hoci myslím, že sa mi zapáčil prosto život na dedine ako taký! 🙂 Tá atmosféra, ktorú relácia verne zachytáva, zvyky, tradície, sympatickí obyvatelia! Slovenský vidiek je čarokrásny a je fajn, že sa nám to niekto podujal ukázať, pripomenúť. 🙂
Milujem snové obrázky, namaľované vodovými farbami a nedávno ma zaujal najmä farbistý štýl kanadskej umelkyne menom Cynthia. Jej obrázky sú jemné, snové, plné pozoruhodných postavičiek, potvoriek. Asi si tiež zadovážim vodové farbičky!
A pozerám aj anime! Konkrétne Natsume Yuujinchou o chlapcovi, ktorý vidí youkai, japonské čarovné bytosti, a po mŕtvej starej mame Reiko zdedí tzv. Knihu priateľov – tá obsahuje podpisy youkai, ktorými sa tieto bytosti zaviazali Reiko slúžiť. No Natsume nechce Knihu priateľov zneužiť a youkai ovládať, chce im ich mená vrátiť… Anime je krátke, melancholické, letné, pojednáva o tom, aké je byť iný, divný, osamelý… Má iba 13 dielov, no existujú ďalšie tri série, takže toho bude nakoniec dovedna za 52 epizód. Ani ja už nie som bohvieaký otaku a anime pozerám postupne, pomaly, možno sa pri niektorej sérii zaseknem – a možno ani nie, je to príjemný príbeh. 🙂
Knihou mesiaca sa stáva Čarodej Zememorí od Ursuly K. Le Guin, prvý diel fantasy série o Zememoriach, menších či väčších ostrovoch a súostroviach, kde žijú mágovia a draci. Guinovej svet a štýl písania sa mi páčili, aj keď autorka nie je bohvieaká detailistka a veľa vecí nevysvetlí, pretože ich berie ako samozrejmosť alebo sa im snáď podrobnejšie bude venovať v ktorejsi ďalšej knihe. Dozvedala som sa len kopec útržkov zaujímavých mýtov a legiend a nie som si ani istá, ako presne v Zememorí fungujú kúzla… Áno, základ sú pravé mená vecí, ale Gedovmu pobytu v škole bola prakticky venovaná iba jedna kapitola, z ktorej som až tak nepochopila princíp a ohraničenia zememorskej mágie (čo taký mág dokáže dokázať a čo už nie – hoci som mala pocit, že dokáže vlastne čokoľvek 😀 ). Knižka je útla, autorka je takpovediac stručná, no vôbec mi to nevadí, práve naopak, páči sa mi to – brať kúzelný svet okolo Geda ako samozrejmosť! 🙂 Hoci samotný Ged mi až taký sympatický nebol – teda, úvod zememorskej série rozpráva predovšetkým o tom, akým pyšným, namysleným a spurným mladíkom bol, až vďaka svojej hlúposti do sveta vypustil zlý Tieň… Ged teda vyslovený sympaťák byť ani nemal, no jeho zmena k lepšiemu bola príliš radikálna, aby mi prišla úplne uveriteľná… Ale inak sa mi knižka jednoznačne páčila a chcem sa prečítať celou sériou, pretože sa mi Ursulyin svet zapáčil! (A videla som aj film! Vlastne som sa ku knižke dostala práve cez neho!)
V poslednej dobe však bohvieako čítavú náladu nemám, a hoci som zatiaľ reálne ani žiadnu poviedku nepísala, myslím, že začínam mať náladu písavú a to aj vďaka projektu blogeriek Lyn a Moonlight Zo života knihy, v ktorom sa dozvedáme knižné zaujímavosti priamo z vydavateľstiev. Ako knihomoľa, pisálka a zvedavého človeka ma projekt okamžite zaujal a teším sa na každý ďalší článok!
A na záver sa doznávam, že som tiež prepadla aktuálnemu módnemu hitu v podobe crop topov, polovičných tričiek! Holý pupok mi dlho prišiel ako priveľké obnažovanie sa (a to môj holý pupok vlastne ani nie je bohvieako… reprezentatívny! 😛 ), no crop top so správnou high waist sukňou, kedy je vidno iba kúsok až prakticky žiadna zbytočná holá koža navyše, vyzerá zrazu veľmi dobre! A i tak pôjde asi iba o obdivovaný módny trend, no reálne nepraktizovaný – mám síce jeden crop top, ale dole má volán, takže polovične ani trochu nepôsobí! 😀 Má to crop-topovanie u mňa vôbec zmysel, keď sa mi najväčšmi páči, keď to crop-topovo vôbec nevyzerá?! 😆
*
Fotky k 9 zaľúbeniam poskytli: weheartit, Naj dedinka Slovenska, deviantArt Cynthie, MAL. Obrázok ku Čarodejovi Zememorí je ilustráciou Pauline Ellisonovej z prebalu ktoréhosi anglického vydania, nájdenou na blog.villines.com. A ringloty spod lístia som fotila ja sama!
3. augusta 2014
Jé, vždy se mi líbí, když upozorníš na nějakého umělce nebo obrázky, protože v téhle oblasti máme očividně stejný vkus, Cynthiiny obrázky jsou nádherné~
Též mě zaujal projekt Zo života knihy, takže i za tento odkaz moc děkuju 🙂
(Mimochodem, objednala jsem si na iHerb pod tvým kódem, tak doufám, že z toho něco máš? ^^)
3. augusta 2014
Ach, Ged… vďaka nemu vznikol môj prvý tínedžerský fanart, alebo ako to nazvať 😀 Mne sa najviac páčil asi najútlejší druhý diel (Hrobky Atuanu)… ale film som skoro neprežila, pretože som ho videla až po dočítaní celej série a to nebol dobrý nápad 😀 Echm, ale ako tak pozerám, ty si videla dáky kreslený, hmmm, to musím dobehnúť. V žiadnom prípade teda nepozeraj hraný, bola to katastrofa 😀
Och, dedinky… tak to poviem – všade je fajn, až na tú, kde bývam 😀 Ako občas príde dáke milé prekvapenie aj tu, naviac tu mám rodičov, kamarátov z detstva, krásne dreveničky, obrovské hory a tak, ale dedinské klebetnice sú zlo najväčšieho kalibru, majú zrak všade a človek nikdy neprejde bez povšimnutia 😀
3. augusta 2014
tak tym trickam stale neviem dojst na chut…. aj tak by som sa bala kazdeho kuska kože, ktorá by mi mohla vykukat :DDDD
a to anime som zacala pozerat o.O a popravde…. viac neviem…zeby som zabudla pokracovat??? ale viem, ze prve dve casti som videla a neprisla mi to zle… a potom tma.
3. augusta 2014
Ely:
Ja som rada, že som sa mohla podeliť s mojimi „objavmi“. 🙂 A ďakujeeem za využitie môjho kódu, áno, mám z toho nejakú tú zľavu na ďalší nákup na iHerbe. 😀
Eskarine:
O hranom filme som nevedela a zjavne vedieť ani nemusím. 😀 A tak hej, dedinské klebety sa do relácie pretaviť akosi nepodarilo… Ja sama žijem v malom mestečku a veru, tiež tu máme klebetnice… No ja tu žijem tak trochu inkognito. 😆
Polly:
Presne tohto som sa tiež bála, ale nakoniec nič zbytočne nevykúka a práveže je to v najväčšom letnom hice veľmi… osviežujúce! 😀
Ja mám to anime rozpozerané už dlhšiu chvíľu a ako… vyslovene zlé mi to nepríde, no tiež nie som úplne vo vytržení… Ako taká oddychovka je to fajn… 🙂
9. augusta 2014
S crop-topmi mám rovnaký problém, páčia sa mi, ale tiež nechcem aby mi trčalo brucho, takže vždy buď so sukňou do pása, alebo aspoň s trochu vyššími kraťasmi.
Aj teraz som si kúpila jeden nový, som myslela, že bude super ku kraťasom, ale ostal mi tam taký holo- bruchový pás a neviem čo s tým! 😀
A mali by sme dať toto leto aspoň ešte jeden piknik, keď to brucho i tak nechcem holé otŕčať, môžem ho naplniť cheesecakom! 🙂
9. augusta 2014
Som rada, že so mnou niekto súhlasí, súcití! 😀 A ánooo, piknik, ja som za! 🙂