Noc literatúry 2014

Všimli ste si, že ste sa celý minulý týždeň museli zaobísť bez môjho článku? Pri tom týždeň bez článku na Trojverší nebýva zvykom, vždy sa snažím vyprodukovať aspoň jeden článok týždenne – posledný týždeň článkom nepoškvrnený sme tu mali asi pred rokom, začiatkom mája 2013… Moja výhovorka: učím sa na magisterské štátne skúšky ako drak (resp. sa snažím učiť… 😛 )a blogovať pomedzi to nestíham. Ale o včerajšia Noc literatúry, o tej Vám musím povedať aspoň v skratke (prázdne týždne bez článkov sa mi nepáčia a dva za sebou už vôbec nie)!

Noc literatúry je projekt, ktorý má ambíciu priblížiť verejnosti netradičnou formou súčasnú európsku literatúru prostredníctvom série verejných čítaní kníh – na netradičných miestach a za asistencie známych osobností. Koná sa u nás na Slovensku, v Českej republike i inde v zahraničí (napr. v Londýne, Dubline, Amsterdame, Burgase…), na Slovensku prebiehala včera, 14. mája, v šiestich mestách – v Bratislave, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Dolnom Kubíne, Senci, Trenčíne a Žiline. My sa lepšie prizrime tej bratislavskej…

Noci literatúry som sa – spolu so slečnami Kvetoslavou a Malvínou – zúčastnila po prvý raz (za pripomenutie ďakujem Catty!) a určite nie posledný, pretože to bol jedinečný zážitok! 🙂

Projekt funguje na princípe navštevovania jednotlivých stanovíšť – tento rok pre nás v Bratislave vybrali lokalitu medzi Šafárikovým námestím a Lazaretskou ulicou, väčšinou sa stanoviská nachádzali buď priamo na Grösslingovej ulici alebo v jej tesnej blízkosti. Noc literatúry začala o šiestej hodine, vo všeobecnosti sa čítania začínajú vždy o celej hodine alebo o pol – 15 minút sa číta, 15 minút máte na presun na ďalšie stanovisko, ktoré si vyberiete, ako uznáte za vhodné (aby ste ho mali blízko, aby šlo o zaujímavú knižku alebo sympatickú osobnosť, ktorá Vám ju bude čítať, aby…).

My sme začali kávou v stánku Kofi šopy na autobusovej stanici Mlynské Nivy britskou literatúrou v bistre U Kubistu – už po náhlivom pochodovaní Grösslingovou ulicou sme od jednej slečny dostali informačný leták, na ktorom bol plánik jednotlivých stanovísk i s potrebnými informáciami o čítanej knihe a mieste čítania. Bistro U Kubistu sme našli vďaka mojej predpríprave, zvyšok miest sme plánovali nájsť predovšetkým vďaka nasledovaniu ostatných účastníkov, no nakoniec sa mi podarilo veľmi dobre zorientovať – ostatne boli všetky miesta aj príkladne označené. Ale späť k prvému čítaniu – Richard Stanke nám prečítal úryvok z knihy Úrovne života od Juliana Barnesa. Priznám sa, že tento úryvok na mňa zapôsobil hádam najmenej – prepojenie technickej úrovne balónového lietania a leteckej fotografie s témou lásky je na mňa asi priveľmi… filozofické. Za to nám učarovalo bistro U Kubistu, kam sa určite ešte pôjdeme pozrieť!

Našou druhou zastávkou bola literárna čajovňa Avra Kehdabra, na ktorej návštevu som sa chystala už dlho (a raz sa zastavím aj na čaj, nielen na čítanie!) – a je to skutočne útulné miesto s jedinečnou atmosférou. Pani Matejková nám prečítala úryvok z knihy Som stará komunistka od rumunského autora Dana Lungu a, páni, to Vám bol zážitok! Herci totižto nečítajú len tak, herci pri čítaní aj hrajú – určite za to môže aj pútavý príbeh plný humoru, no jeho čítanie pani Matejkovou ho posunulo na úplne inú úroveň! Knižku si pravdepodobne zaobstarám (aj keď si ju budem musieť čítať sama), hoci myslím, že ešte reálne nevyšla (ani Úrovne života hádam ešte nevyšli – Noc literatúry je plná noviniek!)…

Ďalej sme sa vybrali do jednej zo študovní Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií – na prezentáciu českej literatúry v podobe úryvku z knihy Postřižiny od Bohumila Hrabala, ktorý nám prečítala Magda Vášáryová. Úryvok bol vtipný a jeho vypočutie rozhodne neľutujem, no po príbehu sa asi neobzriem. No čo ľutujem je fakt, že sme až na treťom stanovisku zistili, že človek môže do svojho informačného letáku zbierať pečiatky z jednotlivých čítaní – preto ich mám nakoniec iba päť (plne opečiatkovaný leták možno použiť ako kupón v knižnej súťaži vydavateľstva Slovart alebo ako zľavu v kníhkupectve Artforum, hoci mne šlo predovšetkým o pečiatkovanie! 😀 ).

Úryvok z knižky francúzskeho autora Davida Foenkinosa Naše rozchody nám v Galérii 19 čítal Juraj Hrčka (ktorý nás pred čítaním ponúkol čokoládovými tyčinkami a mal super tričko) a príbeh Alice a Fritza si definitívne musím prečítať! Myslíte, že takto podobne o milovaných ženách uvažujú všetci – alebo aspoň niektorí! – muži? 😀

Ďalej sme sa presunuli do údajne najkrajšej záhrady v Starom meste (patriacej spomínanej Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií), aj keď sme jej krásu príliš precítiť nestihli (za to nám ale bola celkom zima 😀 ). Úryvok z rakúskej literatúry z knižky Mliekarka z Ottakringru od Aly Rachmanovovej nám čítala Anna Šišková a veľmi sa mi páčilo, že knižku skutočne celú prečítala a bolo vidno, že sa jej páčila. Táto „osobná zainteresovanosť“ čítaniu tohto mierne smutného príbehu dodala peknú hĺbku. 🙂

Aby sme sa trošku rozveselili, stavili sme na humoristu Romana Pomajba, ktorý nám v rodinnom centre Prešporkovo prečítal úryvok z knihy Bratislavská fantázia od Tibora Éberta. Z Romana Pomajba sála úžasná pozitívna energia, neraz nás rozosmial a jeho: „Buhahaha, buhahaha!“ si budem pamätať do konca života (spolu s hurónskym smiechom hercov tradičného japonského komediálneho divadla kjógenu)! 😆 Inak ma zaujala i samotná knižka, ktorá popisuje starú Bratislavu z pohľadu niekoho, kto sa v nej narodil a žil, mohlo by ísť o interesantné čítanie.

Našou poslednou zastávkou bolo Generálne riaditeľstvo Železníc Slovenskej republiky (kde majú paternoster!), konkrétne nejaký jeho zašitý podzemný sklad – počas Noci literatúry sme navštívili kopec útulných a krásnych miest, toto nebolo ani útulné, ani krásne, ale rozhodne bolo miestom najzaujímavejším, kam sa človek len tak nedostane! Zuzana Cagáňová nám čítala úryvok slovenského autora Víťa Staviarskeho z knihy Kale topanky. Úryvok bol opäť úžasne herecky prečítaný – aj keď šlo o pomerne trpkú tému…

Zvyšné čítania sme, žiaľ, oželeli, aby som sa bezpečne stihla dopraviť domov jedným z posledných autobusov. A aj mi je trochu ľúto, že sme nestihli viac až všetko! – Noc literatúry je skvelý projekt, plný úžasných kníh, známych osobností, ktoré Vám budú čítať, ako ešte nikto a zaujímavých miest, na ktoré sa možno bežne nedostanete, čo dohromady tvorí jedinečný zážitok!

Projektu by som nevytkla nič, organizácia bola skvelá, hoci je pravda, že ľudu bolo veľa a na niektoré miesta sme sa ledva zmestili – aj keď viete, čo sa hovorí: dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. 🙂 Budúci rok si Noc literatúry rozhodne nenechám ujsť – dúfam, že sa tam uvidíme! 😉