Z radostí všedných dní sa tuším pomaly ale isto stáva dvojtýždenník! 😀 A to sa na tento článok chystám už istý čas, no mala som ešte dáke blogové podlžnosti – napr. report z poslednej návštevy divadla – a už sa skutočne snažím venovať aj tej diplomovke, ostatne, čas sa kráti!
Na praxi sa v poslednej dobe, po pravde, trochu ulievam, resp. mi povolili venovať sa písaniu mojej diplomovej práce. A jedno utorkové ráno som sa – priznávam sa – venovala jednoducho čítaniu istej zvláštnej knižky, ktorá tam na mňa čakala. Nečakala tam vlastne konkrétne na mňa, ale úspešne si našla aj mňa. 🙂
Stratená vec je pomerne útly komiks od Shauna Tana s jednoduchým príbehom, ktorý som prečítala na jeden dych. Možno ide o krátky príbeh, no nech sa Vám snaží autor nahovoriť čokoľvek, v žiadnom prípade to strata času nebola a je škoda, že knižku reálne nevlastním, aby som v nej ten čas mohla strácať častejšie, skúmať pozoruhodné ilustrácie drobnohľadom a obracať jednotlivé malé múdra v nej z jednej i druhej strany. Možno to nevlastnenie danej knižky aj napravím! 😀
A ešte jedna parádna knižka si ma na praxi našla – poznáte Opráski sčeskí historje? Vyšli aj knižne! 😆
Plus po ceste na prax som opäť objavovala čaro street artu – tento raz ide o obrázok smutného medvedíka na okne jedného opusteného domu.
Mamina mala narodeniny, piekla som ananásový koláč, ktorý celú dobu vyzeral maximálne lákavo, no nakoniec bol takpovediac obyčajný – niežeby nebol chutný, no človek akosi očakával až chuťovú extázu, nie obyčajný ananásový koláč… Myslím, že Vám preto ani recept netreba, radšej si upečte domáce tvarohové buchty! 😉
Prišiel mi balíček z BIOnaturalu! Plný roztomilých bezpečnostných „chrumiek“, v ktorých môže človek nadšene hľadať vytúžené produkty! 😛 A že ich tento raz bolo požehnane! Ibištekový prášok, na ktorý som maximálne zvedavá! Bentonitový íl, ktorý ľúbim hlavne na hĺbkové čistenie pleti. Nimbový prášok a aritha prášok, ktoré treba vyskúšať! Bezfarebnú hennu na experimentovanie so zosvetľovačom vlasov. Citrónový šampón s pumpičkou – milujem kozmetické výrobky s pumpičkami, sú neuveriteľne praktické! – a úžasnou vôňou, hoci mi vonia skôr ako listy citrónovníka než samotné citróny. 😛 A olejový záver – arganový olej, čierny ricínový olej (ktorý v skutočnosti vôbec nie je čierny! 😆 ) a vlasová výživa s čiernym ricínovým olejom a kokosovým olejom (momentálne sa už nedá zakúpiť). Trojveršie nie je beauty blog, ale ak by Vás zaujímala mini recenzia dákeho produktu, stačí dať vedieť! 😉
Do fotografického herbára mi pribudla fialka voňavá (lat. viola odorata) – vedeli ste, že aj fialky patria medzi liečivé rastliny? Dokonca ide o jednu z najstarších známych liečivých rastlín – poznali ju už akísi Dioscoridos a Plínius, v ich časoch sa odporúčalo voňať fialky proti bolestiam hlavy. 🙂 Fialky kvitnú od marca do apríla (prípadne až do mája), v čase kvitnutia sa zberá celá kvitnúca vňať a následne sa suší (sušenie fialiek ale môže byť trošku problematické – sušina sa vraj ľahko zaparuje a vlhne). Na jeseň sa zbiera podzemok s korienkami. Fialka je dobrá pri chorobách dýchacích ciest, na zapálenú pokožku, opuchy a kožné ochorenia a na oplachovanie vlasov proti lupinám. Fialkové medikamenty sa však neodporúčajú na dlhodobé užívanie.
A do zbierky izbových rastlín zasa gerbera – keďže kvety jej už odkvitajú, preto bola v zľave a nevyzerá veľmi reprezentatívne, no ja dúfam, že sa jej u mňa nakoniec bude dariť viac ako dobre, držte jej palce (aj keď je vraj náročnejšia na pestovanie a jej dve predchodkyne u mňa dlho teda nevydržali…)!
S Irenou sme po dlhom čase boli na obede v najlepšom ázijskom bistre v Bratislave – a neverili by ste, že ho nájdete na trhu na Miletičke. 😀 Volá sa Phong Nam, odporúča ho aj Bratilicious (www.bratilicious.com) a hoci interiér skutočne nie je práve vábny, lepšie ryžové rezance snáď ani neexistujú, nom, nom!
A pri tejto chutnej obedovej príležitosti som od Ireny dostala úžasné našľahané bambucké maslo s vôňu sladkého pomaranča! Irena konečne začína s výrobou vlastnej prírodnej kozmetiky a mám tú česť recenzovať ju ako prvá! Tešte sa!
PS: O jedno také skvelé maslo s vôňou podľa vlastného výberu môžete súťažiť na Ireninom blogu – takže sa niekto možno bude tešiť aj na vlastnú kožu! 😉
Ku svojmu modro-ružovému koníkovi z vianočného lolita zrazu som si dokúpila ešte jedného žlto-ružového. Mobil mi však skrášľuje iba ten modro-ružový, netreba to zasa preháňať. 😛
A vonku je krásne a Molly je krásna!
14. marca 2014
no ale aspon vyzera ten kolac prenadherne 😀 ved sa vravi, ze clovek papa aj očami :DDDD
15. marca 2014
Ďakujem za pochvalu! 🙂 On ani nebol vyslovene zlý, len človek čakal na základe toho sľubného pohľadu niečo… no, sľubnejšie. 😀 Ešte ma napadlo, že možno keby som nabudúce vymenila ananás za niečo iné, napr. lesné ovocie, možno by koláč dostal iný ráz a bolo by! 😀
14. marca 2014
K rezancom si zabudla spomenúť to úžasné korenie 😀 I keď škoda, že minule nemali našu sladkú chilli omáčku, ale stále boli super 🙂 A torta vyzerá krásne i keď ja mám ananás najradšej samotný čerstvý (akurát dnes som mala 😀 )
A dúfam, že s maslom – našľahancom budeš spokojná 🙂
15. marca 2014
Vidíš, a ani na fotke ho nemám sfotodokumentované! 😀
Presne toto – možno sa ananás mal zjesť čerstvý a do torty malo putovať radšej iné ovocíčko! 😀
S našľahancom som spokojná už teraz a to ho používam len druhý deň! Veď bude recenzia, bude! 😉
15. marca 2014
Sme radi, že vo Phong Nam chutilo! Síce je tam trošku smrádeček, ale varí fajnovo 🙂
15. marca 2014
Do Phong Nam chodíme už dlhšie a vždy si pochutíme! Skutočne to tam nevyzerá práve najvábnejšie, najčistejšie, najvoňavejšie, ale skvelé jedlo to bohate vynahradí! 😛
15. marca 2014
A ja že tie koníky sú väčšie, čudovala som sa, ako si niečo také veľké môžeš zavesiť na mobil, ale potom mi došlo, že asi ide o bližší záber a v skutočnosti sú tie koníky vlastne malé. Akože sa teraz cítim dosť neinteligentne, keď som nad týmto toľko hútala 😀
Osobne si myslím, že každá rastlina má nejaký liečivý účinok, len pri niektorých ešte nevieme, aký. Je aj taký výrok o burine, že burina je rastlina, ktorej priaznivé/liečivé účinky ešte neboli objavené (alebo tak nejako, presne sa na to nepamätám) 🙂
A náhodou vyzerá ten koláč veľmi lákavo, určite by ani u mňa nevyšiel nazmar. 🙂
15. marca 2014
A tak nie sú ani bohvieako malé, nenápadné, hoci rozhodne nie zasa gigantické. 😀 Modrý koník je i tak aktuálne mojim najväčším mobilným príveskom. 😛
Pekný výrok, určite sa v ňom dáke to múdro skrýva! Ja mám teraz tendencie experimentálne bylinkovať vrámci vlasovej kozmetiky – tu z fialiek plánujem napr. fialkovú vlasovú vodu! Dnes som si ich chcela ísť nazbierať, no, nanešťastie, prší a fučí a tak… 😐
A tak zjesť sa zjedol, čiže ani u nás nazmar nevyšiel, tatinovi napr. dosť že chutil, ale on je zasa ananásový maniak, takže to nemuselo byť samotným koláčom, skôr ananásom ako takým. 😆