Siedmy ročník medzinárodného festivalu anime, mangy, Japonska aj sci-fi, fantasy a herného priemyslu sa uskutočnil v bratislavskom Istropolise minulý víkend od 21. do 23. marca. Bola som tam! A tento raz som to mala zadarmo! Za zásluhy! 😛
Krátky piatok začínajúci dlhým radom
Moje conové dobrodružstvo začalo v piatok, dokonca som sa pred Istropolis dostavila na hádam aj pol druhú, aby som pekne-krásne stihla už prednášku o light novelách, ktoré by si povinne mal prečítať každý otaku. No po zočení toho siahodlhého radu nadšených nadšencov pred Istropolisom, ktorý sa – bez preháňania! – ťahal až po podchod, som mala chuť utiecť domov… V piatok bola totižto moja conová parťáčka, slečna Kvetoslava v práci. Vraj až do pol štvrtej, no nakoniec do pol piatej… A čakať sama, samotná v siahodlhom rade kto vie ako dlho a to len preto, aby som následne mohla sama, samotná blúdiť Istropolisom… Razom mi to prišlo ako jeden z najhorších nápadov v mojom živote! Značka: bojím, hanbím! Sa! No potom som zočila mašľu! A následne koníka! Koníka na mobile mojej drahej Sysy! A tak sme miesto nekonečného čakania v siahodlhom rade (a aj miesto prednášky, čo ma teraz trochu aj mrzí…) spolu skočili na obed. 😀 A keď sme sa z obedu vrátili – světe div se! – rad nebol o nič menší, 😆 ale začalo to ísť celkom rýchlo, preto sme sa na jeho koniec nakoniec odhodlane postavili aj my. A tento rok bolo všetko krásne zorganizované – už vonku ktosi zo staffu usmerňoval ľud, aby čakal v tom správnom rade. Preto som zrazu bola dnu! No, žiaľ, bez Sysy…
Moje kroky mierili do Fantasy salónu na prednášku Fantasy v Howl’s moving castle od MauiJo – pretože ten film milujem! Nakoniec však aj ľutujem, že som si radšej nezvolila súbežnú prednášku Krásne dievča v Japonsku od Felan – niežeby bola howlovská prednáška úplne zlá, no akosi som čakala čosi viac: podrobnú analýzu fantasy detailov, ktoré som si ja nevšimla, prepojenie knihy a anime, nový pohľad… Slečna prednášajúca nám však prakticky len púšťala ukážky z filmu a padlo pár vtipných hlášok z radov poslucháčov. Pozrieť si Howla – alebo pár úryvkov z neho – sa vždy rozhodne oplatí, no v Japan salóne by sa mi asi páčilo viac, nech bola tá krásno-dievčenská prednáška o čomkoľvek. 😀
Následne som sa však do Japan salónu skutočne presunula – keďže Kvetoslava kvôli kríze v práci meškala, zašila som sa na prednášku o CMV, teda cosplay music videu od Pauli. A Kvetoslava nakoniec ani toľko nemeškala, no ja som sa akosi zapozerala do premietaných ukážok – anime už dávno nepozerám (iba čítam titulky 😆 ), preto som väčšinu cosplayov síce nepoznala („Kto nevidel Naruta?“ Asi štyria zdvihneme ruky. Prednáškovou miestnosťou sa ozve: „Hanbite sa!“ alebo niečo v tom zmysle. 😀 ), ale i tak to bola veľmi zaujímavá a predovšetkým vtipná prednáška!
A vonku na chodbe ma už čakala slečna Kvetoslava – konečne! Čo sme robili nasledujúcu polhodinu si, po pravde, ani nepamätám – asi híkali nad tohtoročnou pestrosťou stánkov, vrátane toho s kjút zápisníkmi, skicármi, perami, peňaženkami a… TERMOHRONČEKMI! Vlastniť pekný termohrnček je jedným z mojich životných cieľov, až mi očičká zaspárklingovali! 😀 A celý víkend som okolo nich unesene pobehovala, nevediac si vybrať, ktorý chcem, či dáky chcem, či radšej nechcem určite lacnejší, no kto vie, či taký kjutézny eBayový travel mug… A ako to s kjút termohrnčekom nakoniec dopadlo, sa dozviete v nedeľu. 😛 Späť k piatku!
Napriek veľmi nápadnému názvu sme sa ďalej vybrali na prednášku Úchylky otaku a jiných parafiliků od Zenyho (ktorý má aj svoju fanstránku). Vedela som, že to bude úchylné, no dúfala som, že to bude aspoň… vtipne úchylné. Niežeby vlastne nebolo, len… Prednášajúci meškal „lebo České dráhy“ a na ospravedlnenie začal… pozoruhodným ecchi videom. Som prudérna lolita, 😛 takže samozrejme, že nemám rada ecchi – preto bolo vlastne viac ako skvelé, že sa nám ušlo miesto iba úúúplne na kraji, odkiaľ som na plátno dobre nedovidela. 😀 Na úvod teda nohavičky (veľa nohavičiek), no myslím, že to za tú srandu aj stálo – bolo to vtipné, skutočne veeeľmi vtipné! Aj keď som si na základe prednášky uvedomila, že sme (myslím nás otakov, ale ja vlastne nie som otaku, tak to nechcem tak exaktne povedať 😀 ) skutočne všetci prosto úchylovia. 😀 Jediný rozdiel medzi nami úchylmi a ostatnými úchylmi je ten, že my si to priznáme a pokojne aj verejne – máme svoj festival, kde beháme čudne oblečení až nahí a pokojne sa oháňame mečmi či inými zbraňami a hráme sa na niekoho iného alebo sme konečne práveže sami sebou – koniec parafilicky filozofickej vsuvky. 😀
Na otvárací program sa nám veľmi nechcelo a ani zvyšok prednášok už neznel bohvieako sľubne – hádam až na Krv, brutalitu a smiech v anime (kvôli tomu dualizmu krv/brutalita a na druhej strane smiech, samozrejme! 😆 ) od Zahartofa, ale zhodli sme sa, že za vyše hodinové čakanie nám to zasa nestojí. Preto sme sa pobrali domov – aspoň som stihla ešte aj psa vyvenčiť. 😀
26. marca 2014
Ja som nebola, makali sme na zahrade dva dni v kuse a vecer som uz nevladala ani existovat.
Neviem ci lutujem, ze sme neboli, pretoze program tentokrat vyzeral daleko daleko lepsie ako na CSku na jesen. Ale co uz no 😀
Neviem myslim, ze sa socializacii s inymi otakmi asi zacnem vyhybat, lebo sice vraj som uchylne hovado, ale podla mna nie az zas tak moc, aby mi knuciace prsaticke vsade naokolo a obslintavajuci chlap(c)i nezliezli na nervy. 😀
Som domased.
26. marca 2014
Teda, ale som rada, za tvoj report. Uz som nan cakala od nedele 😀 Len som to zabudla napisat do prveho komentu.-_-„
26. marca 2014
Mňa ten program po zočení na internete skutočne až tak nezaujal (ešte ani Endera mi nakoniec nedávali!), ale nakoniec bol určite lepší ako na poslednom CS-ku!
A mňa po spísaní tohto siahodlhého reportu tiež vlastne napadlo, ako som sa ja vôbec k tomu conovaniu dostala, čo ma to napadlo a prečo v tom tak dlho pokračujem, keď som tiež skôr ten domased a tí otakovia ma väčšinu času vlastne desia. 😀 No na druhej strane skutočne ľúbim tú atmosféru – najmä ak ju sledujem len zpovzdálí. 😆 Ale aj tak si myslím, že keby som nemala Bratislavu tak blízko, ako ju mám, asi by som tiež radšej zostala pekne krásne doma na záhrade. 😆
A som rada, že niekto ocení môj report, ďakujeeem. 😛
26. marca 2014
My sme tu prednasku planovali kratsiu, teda ja som myslela, ze moja cast bude ledva na 40 minut, ale tak vela casu zabrala (podla mna celkom plodna) diskusia 🙂
A o tych tanecnych vystupeniach som si myslela presne to iste, akurat mam pocit, ze ani ta tyc im tam nechybala.
A nekupila som si hrncek… stale osm na to myslela a nakoniec nic z toho T_T
26. marca 2014
Prednáška bola síce dlhá, ale skutočne skvelá (vrátane plodnej diskusie)! Tú dĺžku som spomínala preto, lebo väčšina prednášok má predpísanú hodinu. 🙂
Ja som okolo hrnčekov skutočne krúžila celé tri dni a povedala som si, že ak po nich ešte aj v nedeľu bude moje srdce pišťať (a medzitým ich nevypredajú, čo by som brala ako znamenie osudu 😀 ), tak kupujem! A aj keď cena nebola bohviečo, kúpu neľutujem! 😛
26. marca 2014
Tak ak ich budu mat aj na CS, tak uz neodolam a kupujem (a mozno aj nejake to krasne bento).
No ak sa ti pacila, tak ta mozno zaujme aj moja dalsia planovana prednaska na CS – tentokrat na temu postapokalyptickych knih 🙂
26. marca 2014
Tak mne sa páčia všetky tvoje (a aj Petine) prednášky – mám vytipovaných pár prednášajúcich, ktorí stoja za to a ty medzi nich rozhodne patríš. 😀
Vidíš, ja si potom možno na CS-ku kúpim bento! Aj tie boli úžasné, len by to finančne už nebolo bohviečo pre chudobného študenta, ako som ja, keby som chcela naraz termohrnček i bento. A ešte aj termoska by sa zišla (to je niečo úplne iné ako termohrnček 😛 )!
26. marca 2014
V prvom rade ďakuejm že som sa mohla k vám sem-tam prisocnúť! 🙂 Ja tiež ľúbim conovú atmosféru, takže budeme babičky dve. A ešte k tomu v loli, lebo ja sa toho odmietam vzdať 😀
Čo sa týka úchylnosti, ja som úchylná a nevadí mi to si priznať. Ale úchylný neznamená bez sebaúcty, čo 90% slečien tam zjavne nepochopilo. Čo mňa teda celkom dosť mrzí.
A gratulujem k správnemu použitiu ľ a tomu že má tvoj život znovu zmysel :3
27. marca 2014
Aj som sa chcela s tým eľ pochváliť kdesi v maile alebo rovno na fejsbúku, ale nechcela som to zasa preháňať. 😆
Veď presne toto – úchylní byť môžeme a dokonca môžeme chcieť byť aj sexi, ale to sa dá aj inak ako extra vyzývavým oblečením či ešte vyzývavejším vlnením sa po pódiu… A aj mňa mrzí, to toľko dievčat nechápe…
Niet zač, ja ďakujem za milú spoločnosť! :love: Áno, áno, dve babičky, hoci ja neviem, ako s tou lolitou – teda, ty si kdesi na blogu či kde spomínala, že sa babičkovsky vidíš v long verziách klasických najklasickejších IW-čok a Mary Magdalene a spol. a ja si to pamätám preto, lebo sa mi tá idea vlastne tiež páči. 🙂
27. marca 2014
Cube-o veľmi schvaľuje a oceňuje použitie jeho fotiek a týmto komentárom ďakuje 🙂
28. marca 2014
Ja ďakujem! 🙂
28. marca 2014
V prvom rade, veľmi pekne ďakujem za pozitívny komentár k prednáške! 🙂 Skvelý report, stručný ale obsahovo výstižný (aj mne sa toho roku páčila organizácia). Ja som bola na jedinej prednáške (CMV od Pauli), okrem tých mojich 😀 Nejako ma program nezaujal (a popravde, v sobotu som ani nemala čas).
Tie dve hodiny máme aj vďaka tomu, že sme dve. Do jednej by sme rozhodne nenapchali literatúru aj filmy, ale som rada, že napriek dĺžke prednáška nenudila!
28. marca 2014
Ďakujem za pochvalu, Vy s Miyu ste si za Vašu prednášku pochvalu odo mňa rozhodne zaslúžili! :nod: Prednáška bola dlhá, ale obsahovo bohatá a skutočne rozhodne nenudila, práve naopak! 😉