Dnes vám prinášam jeden z posledných „recyklovaných“ článkov z ayamee.blog.cz, v ktorom som sa kedysi zamyslela nad tým, koľko a akých hudobných prehrávačov už prešlo mojimi rukami, resp. rukami ľudstva. (A budú nasledovať aj moje mobily! 😛 )
Po prvé: éra walkmanov
História walkmanu
História walkmanu začína mierne rozporuplne – prvý osobný prenosný prehrávač hudby vynašiel v roku 1977 Brazílčan (s nemeckými koreňmi) Andreas Pavel a nazval ho „stereobelt“. Svoj vynález sa snažil patentovať a presadiť ho na trhu, no ani jedno mu akosi nevychádzalo…
Walkman sa nám spája skôr so spoločnosťou Sony, ide vlastne o ich značku (s Pavelom sa aj súdili, nakoľko v niektorých krajinách patent na walkman predsa len získal on…). Walkman pre Sony v roku 1978 vyrobil Nobutoshi Kihara na žiadosť viceprezidenta spoločnosti Sony, pána Akio Morita, ktorý chcel počas svojich častých zámorských letov počúvať obľúbenú operu.
Zaujímavosťou je, že keď robili marketingový prieskum ohľadom toho, či by si niekto prenosný prehrávač hudby kúpil, vyšlo im, že ani náhodou – behať po verejnosti so slúchadlami na ušiach ako debil a ešte ťa aj auto môže zraziť, keď vnímaš len hudbu a nič iné, no kto by čosi také smiešne a ešte aj nebezpečné chcel?! 😛 A napriek tomu, že to s walkmanmi vôbec nevyzeralo slávne, sa predsa len rozhodli risknúť to a walkman na trh uviedli v roku 1979, v Japonsku pod názvom „walkman“, v USA (a mnohých iných krajinách) ho najprv poznali pod pojmom „Soundabout,“ vo Švédsku to bol „Freestyle“ a v Británii „Stowaway.“ A aj keď sa v dnešnej dobe walkmany ako také už nepoužívajú, Sony Ericson má (mal?) líniu mobilov Sony Ericson Walkman, resp. W-sériu (označenie modelu telefónu sa začína na „wé“, práve od slova „walkman“), t.j. hudobných telefónov.
Ja a walkman
Čo sa týka walkmanov, prakticky som žiaden nevlastnila… Teoreticky som však jeden mala – šlo o odnímateľný „kazeťák“ z rádia made in china. Dané rádio malo aj prehrávač kaziet, ktorý sa dal „odopnúť,“ čím vlastne vznikol walkman.
Minule som našla dáke kazetky (Mc Erik & Barbara! 😆 ) – pamätám sa, ako sa v pokazenom kazeťáku páska niekedy „vytiahla“ (ak sa rovno neroztrhla a s kazetou bol amen…) a trebalo ju pracne namotať späť! A keď ste chceli počuť konkrétnu skladbu, trebalo si ju vyhľadať, žiadne jednoduché „next song;“ shuffle mód neexistoval; kazety mali dve strany a trebalo ich „prevracať,“ ak ste chceli počuť všetky pesničky…!
Začínam uvažovať, ako veľmi prenosný bol vlastne taký walkman – minimálne ten môj bol na tužkové baterky, takže výdrž musela byť… diskutabilná; a hoci walkman vlastne nebol až taký veľký alebo ťažký, čo všetky tie kazetky, to si ich ľudia nosili so sebou? Alebo počúvali iba jednu obľúbenú kazetku stále dokola?
Po druhé: discman!
História discmanu
Aj za discmanom stojí Sony – v roku 1984 tak pomenovali prvý prenosný CD prehrávač D-5/D-50. Toto meno prebrala celá línia prenosných prehrávačov, hoci v Japonsku sa discmanom vravelo jednoducho „CD walkman.“ 🙂
Ja a disman
Po walkmane prišiel discman – na ten svoj si presne spomínam, bol to modručký Grundig Squixx CDP 4100. Discmany boli v podstate vlastne väčšie ako walkmany, aj keď cédečká (moje prvé cédečko bolo Nellyville od hip-hopera Nellyho, lebo naspieval Dilemmu s Kelly Rowland 😆 ) boli asi praktickejšie ako kazety, hoci stále muselo byť nepraktické vláčiť so sebou tucet cédečiek… No discmany sa dali už aj nabíjať, človek sa nemusel spoliehať iba na tužkové baterky (hoci aj pri tých novších walkmanoch ste baterky možno už nepotrebovali…).
Na čo si pri svojom discmane veľmi dobre spomínam, bolo sekanie piesní – stačilo aby discman nebol v stave maximálneho pokoja, rozhodil ho prakticky každý trošku akčnejší pohyb. A ani ten údajný úžasný protinárazový systém nepomáhal!
Po tretie: a zrodil sa MP3-prehrávač
História MP3-prehrávačov
Aj keď im všetci nadávame do MP3-prehrávačov, oficiálne by sa týmto šikovným zariadeniam malo hovoriť DAP, digitálny audio prehrávač, pretože ide o zariadenie, ktoré má prehrávať hudobné súbory a to nie sú iba MP3-jky. 🙂 História MP3-prehrávačov je už trošku komplikovanejšia – a tento raz za ňou nestojí Sony. 😀
Prvú MP3-jku na svete vyrobila asi juhokórejská firma SeaHan Information Systems v roku 1997. Na americkom trhu to bol Eiger Labs MPMan F10 s kapacitou 32 MB, ktorý sa dal za poplatok navýšiť na dvojnásobok. MP3-prehrávače vyrábal a vyrába kadekto, jednými z najznámejších a najúspešnejších sú iPody od Apple, ktoré tu máme od roku 2001 (v roku 2003 spustili iTunes). MP3-jky boli časom vylepšené na MP4-jky, ktoré neprehrajú iba MP3-zvuk, ale aj MP4-video, resp. dnes už jestvujú kadejaké multimediálne zariadenia, ktoré Vám prehrajú audio i video, môžete sa s nimi hrať hry od výmyslu sveta či surfovať po nete…
Zaujímavé je, že Asociácia nahrávacích štúdií v Amerike proti MP3-prehrávačom najprv ostro protestovala, pretože tvrdili, že zariadenie podnieti ilegálne kopírovanie hudby. Súdny spor ale prehrali, takže si dnes všetci nadšene sťahuje pesničky zadarmo (to, samozrejme, žartujem). 😛
Ja a MP3-prehrávače
Mojim prvým bol MP3-prehrávačom bol Philips GoGear 512MB SA157, ktorý mal mnohofarebné podsvietenie displeja! 😀 Keď dni jeho slávy pominuli a našla som si niečo s vyššou kapacitou batérie i úložného priestoru, chvíľu som ho skúšala používať aspoň ako diktafón – určite to poznáte, keď vás znenazdajky napadne niečo výnimočné: nápad na poviedku, nový blogový článok… No svoj skvelý nápad dokážete veľmi rýchlo zabudnúť (aj keď si často poviete, že si ho nemusíte ani zapísať, pretože takú delikatesu si predsa musíte zapamätať!). Niekedy prosto človek túži, aby existovalo zariadenie, ktoré by dokázalo zaznamenávať jeho myšlienky… 🙂 A nahrať si svoje nahlas vyslovené myšlienky môže byť niekedy praktickejšie, rýchlejšie ako prácne si ich zapisovať. 🙂 Reálne som však svoj diktafón nikdy nemala poruke (presne ako papier a pero, ktoré tiež nikdy nie je nablízku, keď si súrne potrebujem spísať ďalší svoj úžasný nápad)…
Svoju starú, nízkokapacitnú MP3-jku som už dávno vymenila za kúlovejšiu vecičku – v dnešnej dobe vlastne už tiež pomerne starodávny iPod Classic 80GB. Mám ho už od strednej, čo značí, že má už isto viac ako šesť-sedem rokov, tak skoro však Kannu – pretože tak sa volá 😀 – za novší model vymeniť nemienim!
Stále totižto funguje viac-menej bezchybne, v lete sa mi síce na displeji objavili dva riadky mŕtvych pixelov, tie sa však časom samé vyliečili. 😀 Viem, že chvíľu som mala problém aj s tým, že sa iPod akosi… samovoľne zapínal, keď bol odložený, ale i tu zaúčinkovali „samoopravovacie“ procesy 😆 a teraz fungujeme bezchybne. 😛 Batéria stále vydrží pomerne dlho, nabíjam ju len raz za uhorský rok (ale možno za to môže i fakt, že teraz už až tak často hudbu za chodu nepočúvam – kedysi som musela mať každú cestu do i zo školy ozvučenú, teraz zvyknem častejšie cestovať v tichu a dokonca aj bez knihy!) a keby aj nie, najprv sa asi pozriem, za koľko sa dá zohnať batéria nová a porovnám to s kúpou nového modelu…
Svoj iPod jednoducho ľúbim – ale inak nie som žiaden Jabĺčkar! 😀 Produkty Apple sú kvalitné (to vidím už na svojom iPode!), no na môj vkus značne predražené… Kanna ale nebola, kúpila som ju v desivej zľave. 😛 (Už si síce presne nepamätám, koľko stála, ale asi okolo 6 500 SKK, t.j. cca 215 €, čo mi ako taká úžasná cena teraz teda nepripadá… 😀 Ale asi to skresľuje… inflácia? Alebo v akých cenových reláciách som sa kedysi pohybovala?! 😀 )
PS: Kanna má aj kúlový GelaSkin – šlo vlastne o moju prvú zahraničnú kúpu cez internet, originál z Kanady. 🙂
Po štvrté: v mobiloch smartfónoch dnes máme všetko
Viem, že dnes si väčšina ľudí so sebou svoju hudbu nosí v mobile, resp. smartfóne, pretože jedno zariadenie je praktickejšie ako napr. dve; 😀 mobil so sebou máme stále, takže je i tak po ruke; a dnes je v ňom kopa miesta aj na tú hudbu.
Ja som však klasik:
- počet pesničiek v mojom mobile = 0;
- počet pesničiek v mojom iPode = 1 720, čo je takmer 5 dní hudby (13 GB dát, t.j. taká šestinka kapacity…).
A čo Vy, ako dnes so sebou nosievate svoju hudbu? 🙂
*
3. februára 2014
Děkuju moc za ohromně zajímavý a informativní článek! 🙂
(Akorát bych teda pomlčela o tom, že jsou produkty od Apple kvalitní 😀 My jsme jablíčkářská rodina, bratr se zásobuje vždy novějšími a novějšími verzemi jejich produktů a my odkupujeme ty starší. Mobily mají úmrtnost několik měsíců až rok, poté začne vynechávat display. Ostatní produkty odcházejí úplně stejným způsobem. Jediný rozdíl mezi Applem a ostatními firmami je, že to vždy ochotně a bez řečí vymění :3)
Já tedy používám na hudbu svůj 16GB iPod, ale dříve (na základce tuším) jsem měla období s MP3. Doma máme i dismana i walkmana, ale nepamatuju si, že by ho kdy někdo z nás používat O.o
3. februára 2014
ja som mala wolkman a potom som uz presla rovno na mp3…. a teraz mam hudbu v mobile a popravde ju nijako nepocuvam….to obdobie hudby cez sluchadla ma drzalo tusim iba jeden rok, co som dllllho rano cestovala do prace …. a spominam si, ze ked dosli baterky, tak to vzdy spôsobilo celkom vysoke nervove vypätie :D…hlavne, ked dosli rovno na zaciatku cesty :DDD
3. februára 2014
Tak ja som vystriedala snad uplne vsetko – zacala som ako 7 rocna hrda vlastnicka walkmanu, chvilu som mala discman, neskor klasicky mp3 prehravac (ten bol vsak na baterku, takze nie uplne prakticky (ale dal sa vyuzit aj ako USB) – asi 5 rokov mam ipod a s tym som tiez velmi spokojna – hlavne je touch, co bola podmienka, ked som zhanala nieco nove, cize ma dost velky monitor a daju sa na nom pozerat aj videjka 🙂
3. februára 2014
Ely:
To je fakt s tou kvalitou a Apple také… diskutabilné? Lebo môj iPod je stále aj po rokoch v takmer úplne top forme, takže ho považujem za skutočne kvalitný produkt. Tak nejako som si myslela, že sú síce predražení, ale aspoň že kvalitní… 😀 Inak to s tým menením – ja mám vlastne druhý iPod, lebo ten prvý sa pokazil a tiež ho bez problémov prosto vymenili. 😀
A možno tie časy používania discmana/walkmana boli tak dávno, že si ich len teraz nepamätáš. 😛
Polly:
Presne toto nemám rada! 😀 Ja si tiež v poslednej dobe na hudbu nepotrpím, no najhoršie je, keď mám na ňu akurát náladu, čas, zapnem iPod a on sa vypne, ledva dobrá prvú pesničku! To je strááášne argh! 😆
Miyu:
Aj tamten môj Philips prehrávač bol na tužkovú baterku. 😀 A presne toto mi trošku prekáža na mojom iPode, že mám ešte taký ten piťavý dipslej, takže s videom to nie je úplne ideálne… Ale inak si ho pochvaľujem. 😀
3. februára 2014
Opravdu jsou to hrozně poruchová zařízení, za tu cenu vyloženě zlodějna. Nemít iPhone za zlomek ceny z druhé ruky, v životě bych si ho nepořizovala. Ale právě proto, že bratr ví, že po roce už půjde mobil brzo do důchodu, rád mi ho střelí za pár tisíc s obavou, aby přístroj přežil až do konce transakce a rozsypal se až poté. Jelikož ale potom přístoj zahrnu láskou, poctivě se drží a někdy nějaké pixely i opraví O:) Ty líné a vynechané pixely na displayi, jak se to stalo i tobě, jsou vůbec asi nejčastější poruchou, zatím jsme to měli snad na každém mobilu.
Asi máš hrozné štěstí a tvůj iPod tě má natolik rád, že se rozhodl tě neopustit 😀 I když… až na druhý pokus 😀
5. februára 2014
Na prvý raz sa akosi… zasekol. A mala som ho normál reštartovať/resetnúť, no nepamätala som si tú presnú kombináciu tlačidiel a kým som si ju vygúglila (teda, kým som sa dostala ku gúglu 😀 ), batéria sa úplne vybila (bola už na konci s dychom) a iPod zomrel… Akosi som dúfala, že keď ho dám nabíjať, obživne, ale tým, že bol na začiatku akýsi zaseknutý, na nabíjanie prosto nereagoval… Bol v záruke, tak som ho dala „opraviť“, resp. mi tam povedali, že mi ho prosto vymenia za nový, lebo Apple. 😀
Tie mŕtve pixely mi inak bohvieako nevadili, bol to iba riadok, dva, v hornej časti displeja, všetko som pekne videla… Ale štvali ma! 😀 To som iPod cez leto, kedy som nechodila do školy, dva mesiace takmer vôbec nepoužívala a potom ho zapnem a hľa, mŕtvoly! 😆 Ale ako vravím, časom sa pomaly, postupne, sami poopravovali. 😀 Inak mi to príde, akoby aj z tvojho rozprávania boli displeje ich slabým miestom – a s tým by sa predsa dalo niečo robiť, keď viem, že sa kazia najmä displeje, tak sa v tom výskume, vývoju zameriam na zlepšenie displejov, nie? Logika! 😀
3. februára 2014
he he 😀 pamatam si ze som ti aj na ayamee chvalila tvoj krasny dizajn iPodu 🙂 takze este fičí? 🙂 som rada …:D
moj prvy discman som mala v roku 1994 😀 jj mala som 7 rokov a bola som v nemocnici …otec mi ho doniesol aj s prvym CD Palo Habera 😀 od tej nudy som to pocuvala dookola fascinovana ze niekto vymyslel taku uzasnu vecicku :D:D:D ach …..ta nostalgia 🙂
3. februára 2014
Ešte stále fičí! 😀
Škoda, že ja si roky nepamätám, ale myslím, že discmana som dostala na niektoré svoje narodeniny. 🙂 Tak, tak, nostalgia! 😉