Na Pánovi Mimovi v Slovenskom národnom divadle

Tretím predstavením, ktoré sme s mojou drahou Sysou videli v historickej budove Slovenského národného divadla, bola fraška so spevmi Pán Mimo. Výber bol tento raz čisto na Syse a veriť jej divadelnému vkusu sa oplatilo, hoci po Chrobákovi v hlave mi len tak hocijaká komédia už taká vtipná zasa nepríde. 😀

Johann Nepomuk Nestroy

Autorom Pána Mima je rakúsky dramatik s českými koreňmi Johann Nepomuk Eduard Ambrosius Nestroy. Narodil sa vo Viedni v roku 1801 a hoci sa najprv snažil ísť v šľapajach svojho otca-právnika a študovať právo, pôsobil aj ako operný spevák a herec vo viedenskom divadle Theater an der Wien a od roku 1831 začal písať komédie. Jeho dielo obsahuje dovedna 83 hier, medzi jeho najznámejšie kúsky patria Zlý duch Lumpácivagabundus (Der böse Geist Lumpazivagabundus), Talisman (Der Talisman) a Svoboda v Kocourkově (Freiheit in Krähwinkel). Pán Mimo – pôvodným názvom Der Zerrissene, čo by sa dalo preložiť skôr ako „Rozorvanec“ – mal premiéru v roku 1844 vo Viedni, na Slovensku premiéroval nedávno – 25. januára v bratislavskom Slovenskom národnom divadle.

Pán Mimo

Hlavným hrdinom príbehu je vyhorený boháč, pán Lips, ktorý je znudený až znechutený svojim bezstarostným životom v blahobyte. A aby si ho trochu okorenil, rozhodne sa oženiť s prvou ženou, ktorú uvidí… A myslím, že to na načrtnutie deja aj stačí – čo však treba ešte podotknúť je pozoruhodný charakter pána Lipsa, ktorý podľa mňa jednoducho priveľmi premýšľa a vymýšľa, pri čom mu nikto vlastne nerozumie, až ho ostatní považujú jednoducho za čudáka až hlupáka. No on je iba trochu mimo…

Slovenské spracovanie Pána Mima režíroval Ľubomír Vajdička, ako autor hudby a textov piesní a zároveň aj predstaviteľ hlavnej postavy, pána Lipsa, hosťoval Dano Heriban zo Slovenského komorného divadla v Martine. A skutočne bol geniálny, myslím, že sa roly rozmarného, no predovšetkým mierne strateného boháča zhostil dokonale a jeho piesne, spev, hra na klavíry celý príbeh krásne dopĺňali!

V ďalších rolách sa predviedli Tomáš Maštalír, Diana Mórová, Marián Labuda, Dušan Tarageľ, Tomáš Vravník, Branislav Bystriansky, Vladimír Obšil a poslucháči VŠMU a všetci odviedli skvelú prácu! Plus tie kostýmy (ktoré má na svedomí Marija Havran) – postava Madam Schleyer (Diana Mórová) nám síce dokázala, že krinolíny sú značne nepraktické (najmä pri prechádzaní dverami 😀 ), ale ach, och, milujem siluetu, ktorú taká nadýchaná sukňa vytvára a spôsob, akým sa zvončekovo kolembá pri chôdzi! Plus tie čepce, bonety! Ach, och! O mužských kostýmoch už ani nehovoriac – frakoidné saká, stojaté límce, vesty, žabó, vychádzkové palice a cylindre! Javisko bolo plné fešákov! Ach, och, ach, och, žijem v nesprávnej dobe!

Aby som Pána Mima celkovo zhrnula, priznám sa, že som si spočiatku myslela, že sa mi nebude páčiť až tak veľmi, ako sa mi nakoniec páčil – príbeh sa totižto rozbiehal na môj vkus pomerne pomaly, no v treťom dejstve (myslím, že treťom, prosto po prestávke! 😀 ) krásne gradoval a gradoval, aj humornosť sa stupňovala a nakoniec sa mi táto fraška so svojsky sympatickým hlavným hrdinom páčila prosto celá, od začiatku až do konca!

Ďalšie predstavenia Pána Mima sa hrajú v soboty 22. februára (o 19:00) a 15. marca (18:00) a štvrtky 17. (19:00) a 24. apríla (17:00) v historickej budove SND, predstavenie trvá dve hodiny aj 45 minút (a človeku to reálne vôbec nepríde dlhé). Tradične odporúčam, hoci na Pána Mima možno treba trošku vytriebený vkus, aby sa Vám reálne páčil. 🙂

*