Chrobák v hlave (La Puce à l’oreille, A Flea in Her Ear) je komédia od francúzskeho dramatika Georga Feydeau ešte z roku 1907 – rozhodne Vám však nepríde stará, je totižto tak trochu nadčasová. 😉
Základom príbehu je podozrenie z nevery – Raymonde Chandebisová (Kamila Magálová) dostane podozrenie, že ju jej manžel, úspešný obchodník Victor Emanuel (Emil Horváth), podvádza, preto sa s priateľkou Lucienne Homendisovou De Histangua (Zdena Studenková) rozhodne nastražiť pascu a prichytiť neverníka priamo pri čine! Spolu napíšu ľúbostný list od tajnej ctiteľky adresovaný práve Victorovi Emanuelovi, aby sa presvedčili o tom, že sa podozrivý neváha bez ostychu stretávať aj s inými ženami.
Pripletie sa k tomu však aj asistent pána Chandebisa, Camille (Csongor Kassai), ktorý trpí rečovou vadou a nedokáže vyslovovať spoluhlásky; Luciennin podarený francúzsko-španielsky manžel, žiarlivý Carlos Homenides De Histangua (Jozef Vajda) a zavŕši to zámena postáv, vďaka čomu pôjde o skutočne dokonalú komédiu! Príbeh je plný dvojzmyslov, pamätných hlášok (dekoratívny recepčný! 😛 ) a pozoruhodných nedorozumení. Okrem toho hra vraj poskytuje dostatok miesta aj na improvizáciu hercov – Magálová sa tuším raz pozabudla s replikou, ale uhrali to dobre; jedna herečka stratila parochňu, no doteraz neviem, či to nebolo vlastne súčasťou scenára, keďže to uhrali ešte lepšie! 😆 Herecké výkony boli totižto jednoznačne brilantné!
Páčili sa mi všetci – Studenkovej hlas (musíte uznať, že tá žena má super hlas!), Kassai so svojou rečovou vadou, Vajda so svojou pozoruhodnou slovenčino-francúzštino-španielčinou a herecký výkon Emila Horvátha bol dokonalý skrz-naskrz: tancoval, pil, šalel, kadekoho bozkával… 😀
Oceňujem teda kvalitný humor, no najmä skvelé herecké výkony! Čo sa týka akýchsi negatív, viem, že spočiatku som bola mierne zmätená – začalo to akosi zhurta, prvé repliky hercov boli také rýchle, akoby sa všetci už ponáhľali domov, takmer som im nerozumela! 😀 A francúzske mená, ktoré sa mi mierne plietli, tomu tiež nepridali. No veľmi rýchlo som sa do príbehu dostala – aj do jeho miestami mierne šialeného tempa – a začala sa schuti smiať. 😀 Plus predstavenie je pomerne dlhé – trvá 2 hodiny aj 45 minút, ale reálne som sa začať nudiť a obzerať po hodinkách nestihla.
So Sysou, ktorá mi už tradične robila spoločnosť, sme sa nakoniec zhodli, že hoci by sme si samé toto predstavenie asi nevybrali (kúpili sme si lístky na Lakomca od Molièra, no pri vstupe do divadla sa nás spýtali, či vieme o zmene programu – mohli sme síce lístky vrátiť, ale keď sme sa už divadelne vychystali…), no rozhodne neľutujeme, že sa naň nakoniec „nedopatrením“ dostali – prosto nás nakoniec celkom milo (no najmä vtipne!) prekvapilo!
Chrobák v hlave mal premiéru už v roku 1990 na pôde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, v historickej budove Slovenského národného divadla sú pre Vás pripravené ešte tri predstavenia. Ak sa chcete po dlhej dobe vybrať do divadla, uvidieť snáď všetkých našich slávnych hercov pokope na jednom javisku a schuti sa zasmiať, jednoznačne odporúčam! 🙂
*
23. januára 2014
Myslím, že vtipné divadelné predstavenie je jednou z tých vecí, ktoré ak človek má možnosť vidieť, tak je priam hriechom nevyužiť to. Keby som ja bývala v nejakom väčšom meste, tak by som chodila na čo najviac predstavení. Takto mi zostáva prežívať ich len takto sprostredkovanie :/ 🙂
23. januára 2014
Ale niekedy by si si do veľkého mesta kvôli divadlu výlet spraviť mohla, či sú všetky divadlá veľmi ďaleko? 🙂
23. januára 2014
Občas chodím, dokonca som bola aj na opere, ale v poslednom čase ani nie. Najbližšie divadlo, ktoré stojí za to, je vzdialené 80 km, teda tak hodinka aj pol. Nie je to až také hrozné, ale v soboty mávam prednášky (čo zase cestujem dve hodiny do Nitry a dve naspäť domov), takže som rada, keď dôjdem domov aspoň o pol 4-tej, v pracovné dní sa to nedá, lebo priateľ ťahá 12-hodinovky a v nedeľu mi je ľúto ťahať ho na cesty, nech si oddýchne aspoň vtedy (robí totiž aj v sobotu). Tak chodíme aspoň do kina alebo na večeru 🙂
23. januára 2014
Ufff, tak to potom nemáte bohvieako ideálne… Lebo ani ja nie som priamo z Bratislavy a u nás tiež bohvieakú kultúru nemáme (ani len to kino či pekné miesto na večeru 😀 ), ale Bratislavu mám 10 km odtiaľto, to je 25-30 minút autobusom (nešoférujem a žiadneho šoféra ani po ruke nemám 😀 ), 15 vlakom, takže v pohodičke.
A na operu chcem ísť tiež! Na Doriana Graya! 😛
23. januára 2014
Na tom som bola volakedy v divadle a tiez sa mi to velmi pacilo 🙂
24. januára 2014
Tak, tak, fajnové to bolo! :nod:
24. januára 2014
*zasnene pozera na clanok a tuzi sa preniest do minulosti na dane predstavenie* zavist moja…ale v dobrom 🙂
24. januára 2014
Do svojej minulosti – bola si na ňom tiež, Stani? 🙂
25. januára 2014
nie nie 😀 to skor do tvojej …nasej minulosti 😀 a ist na to s tebou 😀 mala si ma informovat ze niekam ides :D:D:D
25. januára 2014
Ja len že dosť ľudí túto hru videlo (tak trochu na moje prekvapenie 😀 ), tak ma aj na základe tvojho komentáru napadlo, či ty tiež. 😀
A však niekedy môžme ísť spolu do divadla, až budeš tu poblíž. 😆
28. apríla 2014
Je to vystúpenie brilantné.Nevedel by mi niekto poradiť či sa dá kúpiť alebo nejako dostať k nahrávke toho vystúpenia.Chcel by som si to ešte raz pozrieť a keďže nie som z BA tak aspoň na DVD.Ďakujem.
28. apríla 2014
Presne tak, brilantné! :nod:
Ja osobne neviem o tom, že by existovali DVD záznamy z divadelných vystúpení SND – veď by to bolo tak trochu kontraproduktívne, v divadle ide práve o to, aby to bolo divadlo, živé vystúpenie a nie film… Aj keď na druhej strane chápem, že takú skvelú hru by si človek pozrel aj opakovane a ak v blízkosti bydliska nemá divadlo, lepší DVD záznam ako nič… Možno by ste sa mohli spýtať priamo na stránke snd.sk, určite tam nájdete dáky kontakt. 🙂