Knižná hitparáda 2013

Najprv krátke doznanie – ani tento rok som svoju Reading Challenge nepokorila a ako tak hľadím na práve zostavenú „tabuľku“, moje štatistiky sa poniekiaľ opakujú… No aj tak verím, že rok 2014 bude tým, kedy mi to už konečne vyjde! Uvažujem len, aké číslo si stanoviť za cieľ – keďže som v roku 2011 nemala prehľad o tom, koľko knižiek ročne prečítam, moja knižná výzva bola aktuálnym priemerným cieľom všetkých knihomoľov, zapojených do výzvy. A keďže som Reading Challenge 2011 nepokorila, preniesla som si svoj cieľ aj do roku 2012. A opäť výzvu nepokorila… Ročne totižto prečítam asi 35 kníh, možno aj tých 40, keby som sa posnažila… Tak som si povedala, že rok je dlhá doba a v rámci tej výzvy by som každý mesiac mohla prečítať jednu knihu navyše: 40 + 12 = 52. Zaokrúhlene 55 kníh na rok 2013.

• Reading Challenge 2011: môj cieľ = 69 kníh ŽŽ’šž→ reálny počet prečítaných kníh = 38, t.j. 55%
• Reading Challenge 2012: môj cieľ = 69 kníh ŽŽ’šž→ reálny počet prečítaných kníh = 34, t.j. 49%
• Reading Challenge 2013: môj cieľ = 55 kníh ŽŽ’šž→ reálny počet prečítaných kníh = 38, t.j. 69%

Aké číslo mi navrhujete na rok 2014, hm? 😛

Ale nebojte sa, od počtov prejdeme aj – dalo by sa povedať, že už tradične, nakoľko ste si podobný článok mohli prečítať aj minulý rok – ku knižnej hitparáde, tomu naj (lepšiemu, horšiemu, zvláštnejšiemu, šokujúcejšiemu, etc.), čo som v knihách našla počas roku 2013 (t.j. hitparáda sa týka kníh, ktoré som prečítala v roku 2013, nie ktoré aj vyšli v roku 2013). Začíname! 😉

Knižná hitparáda 2013

*

Najpôsobivejšia obálka
Michelle Hodkinová: Čo sa stalo Mare Dyerovej? (2011)

Kategória young adult-oviek je plná obálkových skvostov – vždy, keď som v kníhkupectve, okukujem ich takmer ako na výstave! 😆 Moju knižnicu tento rok asi najväčšmi skrášlila Mara Dyerová, hoci jej príbeh vo mne bohvieaký dojem nezanechal, ako ste si už mohli prečítať v uštipačnej recenzii. Napriek tomu by som to s dvojkou skúsila – potenciál tam rozhodne je a ak nič iné, obálky celej série sa nesú v podobne peknom duchu. 😉

*

Najpozoruhodnejšia správna voľba
Ivan Hudec: Báje a mýty starých Slovanov (1994)

Táto kategória hovorí o knihách, ktoré bežne akosi nečítam, no niekedy prekvapí aj žáner, od ktorého by to čitateľ nečakal. Báje a mýty starých Slovanov sú tak trochu mnou obchádzanou literatúrou faktu, no keďže rozprávajú slovanské báje a mýty, zostávajú dostatočne príbehové – a tak mi rozšírili obzory, zabavili, aj som sa pokochala peknými ilustráciami.

*

Najzábavnejšia kniha
Cassandra Clare: Mesto kostí (2007)

Je síce pravda, že svet Cassandry Clare mi príde priveľmi rozsiahly a komplexný – Sesia, Aliancia, Dohoda, Tieňolovci, vlkolaci, upíry, démoni, nefilovia, faerovia, bosoráci, Idris, runy, ufff! – a dosť sa v ňom strácam, čo sa mi bohvieako nepáči, no všetko kompenzujú sympatické postavy, a predovšetkým kvalitný humor! Ak by som teda mala knihu vystihnúť jedným slovom, poviem, že to bolo vtipné a adept na najzábavnejšiu knihu roka je jasný!

*

Najdojemnejšia kniha
Markus Zusak: Zlodejka kníh (2005)

Po najvtipnejšej knihe prejdime k tej najsmutnejšej, najdojemnejšej, kde bol adept tiež jednoznačný – Zlodejka kníh, ktorej čítanie som dlho odkladala, nakoľko nemám rada knihy o vojne… Tematika Druhej svetovej vojny predpovedá poriadny doják, no Zusak je pán spisovateľ a čítanie Zlodejky bol rozhodne silný čitateľský zážitok, ktorý si ale určite nemienim tak skoro zopakovať… Postavy knihy si zamilujete, všadeprítomnú atmosféru vojny dokonale precítite, pravdepodobne si aj poplačete…

*

Najpozoruhodnejší svet
G. R. R. Martin: Píseň pro Lyu (1974)

Píseň pro Lyu je zbierkou desiatich sci-fi poviedok od autora populárneho príbehu Pieseň ľadu a ohňa (Hra o tróny, veď viete…) G. R. R. Martina, ktoré spája clivá, melancholická až mrazivá atmosféra. Príbehy sú veľmi zaujímavé (hoci niektoré menej a niektoré viac) a pestré, uchvátili ma predovšetkým všetky tie farbisté svety – a preto, aj keď víťazom tejto kategórie by mal byť príbeh s najzaujímavejším, najprepracovanejším, najkomplexnejším svetom, nakoniec zabodovala fantázia pána Martina a celá zbierka jeho farbistých svetov.

*

Najväčšie prekvapenie
John Moore: Zabij a zachraň (2005)

Pri tejto kategórii som musela poriadnejšie premýšľať, pretože žiadna kniha ma až tak výrazne neohúrila, hoci v rámci young adult-oviek by adeptov mohlo byť dosť, nakoľko od nich nikdy nič – teda až na svižnú oddychovku – nečakám. Ale niektoré sa nakoniec čítajú nad očakávania dobre! 😉 Po chvíľke zvažovania som však za víťaza určila paperback Zabij a zachraň, ktorý mi „nanútila“ slečna Tina (a ktorej som ho ešte stále nevrátila). Na základe jej odporúčania som síce vlastne čakala kvalitný príbeh, kniha sa však ku mne dostala pomerne nečakane a čítala sa dobre, Mooreovo fantasy inšpirované rozprávkami bolo prosto štýlové!

*

Najväčšie sklamanie
Terry Pratchett a Neil Gaiman: Dobrá znamení (1990)

Aj keď sa táto knižka objavuje v kategórii najväčšie sklamanie, nechcem povedať, že bola vyslovene zlá… Môj dojem z čítania bol vlastne veľmi dobrý, len som od spojenia dvoch skvelých – dokonca mojich obľúbených – spisovateľov asi čakala omnoho, omnoho viac. A možno som na podobný príbeh prosto len nemala adekvátnu náladu, keďže väčšina recenzií je viac ako oslavná…

*

Najlepšia séria
Cassandra Clare: Nástroje smrteľníkov

Z Nástrojov smrteľníkov som síce stihla prečítať iba Mesto kostí a Mesto popola, čo je v rámci šesťdielnej série pomerne smutná štatistika, no tento rok som sa sériovému čítaniu príliš nevenovala, zväčša mi stačili prvé knihy a dosť, čo sa do čítania sérií podľa mňa neráta. A zo sérií, kde som okúsila viac ako jeden – napr. teda dva 😀 – diely, si moju priazeň najväčšmi získali vtipné Nástroje smrteľníkov.

*

Najlepšia kniha
Neil Gaiman: Oceán na konci uličky (2013)

Oceán na konci uličky je pomerne krátka (184 strán) knižka s mierne… hmlistým príbehom. Ale Gaimanov štýl ľúbim, dokáže vytvoriť jedinečne creepy, magickú atmosféru a inak tomu nebolo ani tento raz. Knižka je vlastne spomienkou hlavného hrdinu  (ktorý sa vracia do rodného mesta po rokoch) na to, aké temné sily kedysi vypustila do našej reality samovražda hľadača opálov a ako sa im Lettie Hempstocková postavila. Koniec bol síce typicky gaimanovsky rozstrapkaný a človek po dočítaní tak trochu nevedel, čo si má myslieť, no pre mňa to bol rozhodne úžasný čitateľský zážitok! (A uvedomujem si, že je trochu smutné, že na podľa mňa najlepšiu knihu roka na tomto blogu nenájdete poriadnu recenziu, nevedela by som však, čo do nej napísať, pretože mi prakticky všetko príde ako spoiler – prosto si prečítajte rovno knihu, tak! 😉 )

*

Najhoršia kniha
Becca Fitzpatricková: Ticho (2011)

Na to, akým príjemne oddychovým, svižným čítaním by mali byť youg adult knihy, čitateľa tie absurdnosti v nich neraz dokážu parádne naštvať! Ja sa snažím skôr baviť, hoci pri treťom diele Hush, Hush ságy som nevedela, či mám začať plakať alebo sa len nepríčetne smiať. Hlavná hrdinka Nora zrazu totižto zabudne na dej prvých dvoch kníh a my začíname odznova. A celé to dokonca zavŕši akási futuristická transformácia krvi, ktorá Noru zmení na nefila či čo… Fakt som úprimne zvedavá, akú absurdnosť nám prinesie záverečný diel s „originálnym“ názvom Finále – čitateľ si po každom diele povie, že horšie to už byť nemôže, no Becca vždy dokáže prekvapiť! 😀

*

Najnezabudnuteľnejšie čítanie
John Green: Kam zmizla Aljaška (2005)

Tento rok bol na nezabudnuteľné čítania pomerne kvalitný, ťažko sa mi vyberá jedna kniha – Kam zmizla Aljaška, Píseň pro Lyu, Zlodejka kníh, Oceán na konci uličky, Tweetni mi!, Rowellová… Takticky by som si preto mohla vybrať jednu z nich, ktorá sa v žiadnej kategórii ešte neobjavila, no umiestnenie kdesi v knižnej hitparáde by si rozhodne zaslúžila. Moja voľba tak nakoniec padá na Greenovú Aljašku, jedinečné čítanie s úžasnými postavami, ktoré je predovšetkým veľmi inšpiratívne – také svieže, ľahké filozofovanie o láske, priateľstve, o všetkom a o ničom, o živote…

*

Ešte nekončíme,
prekliknite sa aj na druhú stranu!