Kendare Blake: Anna krví oděná

Bibliografia

Názov: Anna krví oděná
Autor: Kendare Blake
Séria: Anna (1. diel z dvoch)

Vydavateľ: Baronet, 2013
Počet strán: 271

Žáner: young adult, paranormal

Z anglického originálu Anna Dressed in Blood (2011) do češtiny preložila Andrea Vašíčková.

O autorovi

Kenadare Blakeová sa narodila v Južnej Kórei kaukazským rodičom, no vyrastala v Amerike. Je autorkou young adult príbehov, pri čom na písanie má dokonca aj školu – vyštudovala kreatívne písanie (magisterský stupeň) na londýnskej Middlesex University (bakalára má z biznisu na Ithaca College). Dnes žije vo Washingtone, kde väčšinu času trávi písaním alebo čítaním. Má rada zvieratká, skúšanie nových receptov, grécku mytológiu, tenis, behanie a turistiku.

Jednou vetou o príbehu

Mladý lovec duchov Cas sa so svojou mamou-čarodejnicou a jej kocúrom Tybaltom (ktorý nie je iba obyčajným kocúrom…) sťahuje do Thunder Bay, kanadského mesta, ktoré má svoju strašidelnú legendu – o Anne, duchovi v krvavých šatách, ktorý zabije každého, kto vojde do jej domu.

Ešte stručne k obsahu

Vyššie uvedená jedna veta o príbehu vlastne povedala takmer všetko… Cas má sedemnásť rokov a je lovcom duchov – tak ako jeho otec a všetci jeho predkovia. Zabíja nebezpečných duchov, ktorí často zomreli krutou smrťou a stali sa ňou natoľko posadnutí, že chcú podobné utrpenie privodiť každému, kto im skríži cestu. Cas zabíja duchov špeciálnym nožom athane po svojom otcovi – ktorého pred rokmi zabil duch…

Cas si vďaka svojmu zamestnaniu veľa stredoškolského života neužije, s mamou sa stále sťahujú z jedného konca krajiny na druhý v honbe za zlými duchmi… Cas tento raz dostal tip na mimoriadne zákerného ducha – známeho ako Anna krvou odetá – a na chvíľu sa sťahuje do Thunder Bay, aby ju mohol zabiť…

picture from Flickr

Pár slov o postavách

Keď tak nad tým uvažujem, postavy boli trošku otravné… Cas bol celkom v pohode, miestami bol veľmi vtipný, správne cynický, no mal tak trochu spasiteľský komplex – ako musí obetovať celý život svojej práci a nikto iný okrem neho to robiť nedokáže a bla-bla-bla…

Zvyšok postáv sú už len stereotypy: Casov najlepší kamarát Thomas, ktorý mu najprv príde otravný – pretože je otravný, je to čudák a telepat, nikto ho nemá rád, všetci ho takpovediac šikanujú. A čudák je, samozrejme, zamilovaný do najkrajšieho, najpopulárnejšieho dievčaťa na škole, Carmel (ktorá vlastne nie je až taká bitch, ako sa na prvý pohľad zdá)… Potom sú tu Mike, namyslený športovec, Carmelin expriateľ, ktorý si na ňu stále nárokuje a banda jeho verných prisluhovačov. Typická stredná škola…

A Anna… Je šialene nebezpečný duch, ktorý zabil už kopec ľudí, čo sa odvážili vstúpiť do jej domu – ľudí, ktorí tam chceli bývať; dobrodruhov, ktorí si chceli niečo dokázať; tulákov, ktorí len hľadali útočisko. A potom príde Cas a ona ho nezabije…

Aspoňže boli tie postavy pomerne vtipné (aj keď tam na môj vkus azda až pričasto splašene pobehovali a všetko kazili – asi len aby sa príbeh trošku skomplikoval a nebol až takým priamočiarym, akým vlastne bol)…

Obľúbené citáty

Myslím, že to zní docela trapně. Theseus Cassio Lowood. Všichni mi říkají len Cas. Asi bych měl být rád – táta miloval i norskou mytologii, takže mně mohlo dráždit, že mi lidi říkají Thor, což by bylo prostě nesnesitelné.

*

„Co hodláš udělat se školou?“
„Mami,“ zaskučím. Zčistajasna ve mně vybublá frustrace. Zase její přístup půl napůl. Napůl přijímá, kdo jsem, napůl trvá na tom, abych byl normální kluk. Zajímalo by mě, jestli to dělala i tátovi. Ale asi ne.
„Casi,“ zaskučí na oplátku. „I superhrdinové chodí do školy.“
„Já nejsem superhrdina,“ odpovím. Je to hrozná nálepka. Je samolibá a nehodí se ke mně. Nepromenáduju se v elasťákách.

*

Carmel se dívá dolu na věšteckou mísu, což je blyštivá stříbrná miska.
„Čím ji naplníš?“ zajímá ji. „Svěcenou vodou, nebo tak?“
„Nejspíš minerálkou,“ odpoví Thomas.

*

Podívám se na něj. „Slyšel jsi někdy o nevěřícím Tomášovi?“
„To na mně neplatí,“ odpoví namyšleně. „To odkazuje na někoho, kdo je skeptický. Já nejsem skeptický. Já jsem pesimistický.“

Dojem

Anna krví oděná je „len“ young adult, takže má kopec chýb – miestami mi prišlo absurdné, ako hladko sa tam všetko deje… Niekto zomrie, len tak je mŕtvy, oukej, ideme ďalej… Som tu nový, nevadí, že som čudný, hravo si nájdem kopec kamarátov a oni netúžia po ničom inom, len sa stať krotiteľmi duchov (Ja stretnúť skutočného lovca duchov a vidieť skutočného ducha, utekám kade ľahšie a lovcovi i duchovi samotnému sa na sto honov vyhýbam!)… Človek sa začíta s tým, že sa bude loviť duch, no myslím, že vám veľmi rýchlo – ešte rýchlejšie, ako postavám a možno to dokonca postrehnete ešte skôr, než to napadlo samotnej autorke – dôjde, že to nakoniec nebude tak úplne o zabití šialene nebezpečného ducha… Ducha celkom zaujímavej mladej slečny…

No napriek drobným chybičkám krásy sa mi Anna krví oděná páčila! Bolo to vtipné, na niektorých hláškach či Casových myšlienkových pochodoch (kniha je písaná ja-rozprávaním z jeho pohľadu) som sa poriadne pobavila – bolo to príjemným odľahčením k inak celkom autenticky temnej atmosfére príbehu. A strašidelnú atmosféru tiež vyzdvihujem! Anna krví oděná nie je žiadny horor v pravom slova zmysle, no nálepku „hororová young adult“ si podľa mňa rozhodne zaslúži – niežeby som sa vyslovene bála, ale čítať ju po nociach, sama v izbe pri chabom svetle lampy v hrobovom tichu noci (a potom sa do okien poriadne oprie vietor, až to jeho zavíjanie naruší nočné ticho a vy sa možno aj trošičku strhnete…), no, bolo to prosto celkom pôsobivé. Slabšie povahy by prosto mohli mať miestami celkom „nahnáno“.

Preto, ak máte radi young adult a túžite po niečom trošku strašidelnejšom, s celkom sympatickým hlavným hrdinom, po Anne krví oděné kľudne siahnite. Myslím, že by malo ísť iba o iba dvojdielnu sériu (aj keď v dnešnej dobe nikdy neviete – umelo predlžovať životný cyklus populárnych sérií kadejakými prequelmi a sequelmi je dosť v móde), takže to bude taká jednohubka! 🙂