Radosti všedných dní #33

Práve doznela búrka, ja som pred chvíľou odložila dekompozície časových radov a Box-Jenkinsovu metodológiu a začínam písať článok o tom, aký bol tento týždeň. Zhrnula by som ho ako… melancholický – v sobotu sme s maminou boli na pohrebe, v utorok na jeden musela ísť sama, lebo som práve mala skúšku (a verte alebo nie, na ďalšom pohrebe bola mamina minulý týždeň…). Stále však stihol priniesť pár milých maličkostí, ktoré stoja za zmienku:

1. Výsledkami skúšok (v stredu sa konala ešte jedna) som si nie istá (nechám sa prekvapiť), ale zo zápočtu z modelovania ekonomických procesov sme s Irenou získali 18 bodov z dvadsiatich, čo je podľa mňa slušný výkon, najmä ak sme v podstate ani len netušili, čo v tom programe Wolfram Mathematica s tým časovým radom vlastne stvárame. 😛

2. Kúpila som si pár ďalších semienok do svojej bylinkovej záhradky a nezostala som len pri bylinkách! Chystám sa pestovať reďkovku aj vodný melón! Sama som zvedavá! 😆

Vsuvka na rýchly recept na domáci bazový sirup

3. V záhrade ešte zostaňme – rastie nám tam totiž aj baza čierna, ktorá v posledných dňoch prekrásne kvitne. Časť voňavých kvetov sa už suší na čaj a s mamou sme skúšali robiť aj bazový sirup! Ako to dopadlo zatiaľ ešte reálne neviem – t.j. ochutnávka ešte neprebehla, ale príprava bola jednoduchšia, ako som si myslela a pokojne by som si to zopakovala napr. s mätovým, medovkovým alebo žihľavovým sirupom!

Čo sa týka postupu, babička zvykla robiť bazový sirup, no jej recept sa nedochoval… Mala totiž starú, ošarpanú kuchársku knihu, ktorá mala priam dušu, no mamina ju vyhodila, pretože pre ňu to bola len zatuchnutá stará bichla, kde sa polovica receptov nedala reálne rozlúštiť, nakoľko boli zapísané v maďarčine… Tak som si svoj recept musela vygúgliť… Zdá sa, že bazový sirup môžete robiť dvojakým spôsobom. Buď si najprv prevaríte vodu, necháte v nej lúhovať bazové kvietky a potom v tomto výluhu rozpustíte cukor. Alebo v prevarenej vode rozpustíte cukor a v takto pripravenom sirupe následne lúhujete bazové kvietky. Niekto nakoniec ešte sterilizuje, niekto nie. Ja som zvolila prvý postup, nakoľko si mamina pamätala, že aj ony s babičkou používali práve ten. Presnejšie som robila asi toto:

• Dala som si prevariť 4 litre vody. Rozpustila som v nej 50 g kyseliny citrónovej a nechala som ju chladnúť.
• Medzitým som si nazbierala bazu. Recepty väčšinou hovoria o počte kvetov, ale keďže boli niektoré veľké, iné malé, prosto som zbierala a zbierala s tým, že ak bude kvetov nakoniec priveľa, zvyšok vysuším na čaj. Baza má byť úplne rozkvitnutá a plná peľu, čo zistíte tak, že vám pri zbere popráši ruky žltým práškom.
• Do takmer úplne vychladnutej vody som pridala kvietky bazy – vždy s čo najkratšími stopkami. Neviem, koľko sa ich do môjho 5-litrového hrnca so 4 litrami vody nakoniec zmestilo, pridávala som ich prosto dovtedy, kým to šlo, aby boli stále ponorené. Nakoniec som pridala ešte dva väčšie citróny nakrájané na kolieska.
• Baza sa má vo vode lúhovať 24 – 48 hodín, u mňa to bolo niečo okolo 30 hodín (prosto ako vyšiel čas), sem-tam som ju premiešala.
• Následne sa výluh precedil cez sitko, aby v ňom nezostali žiadne kvietky. Bazu som ešte poriadne vyžmýkala, nech si sirup uchová čo najviac z chute bazy. A ešte raz som ho precedila cez sitko, tento raz som naň natiahla aj tkaninu (napr. gázu, novú kuchynskú utierku), aby sa na nej zachytili aj tie najmenšie nečistoty.
• V sirupe následne treba rozpustiť cukor, v podstate platí, že koľko litrov vody máte, toľko kilogramov cukru do neho pridáte. Ja som zvolila len okolo 2 a pol kila cukru, nech je sirup trochu menej sladký a väčšmi kyslý. Cukor sa najlepšie rozpustí, ak vodu trochu zahrejete; okrem toho je lepšie, ak sa sirup do fliaš plní ešte teplý.
• Keď sa vo výluhu rozpustí všetok cukor, sirup je pripravený na plnenie do sklených fliaš, ktoré by sa predtým patrilo aspoň vypláchnuť horúcou vodou.
• Hotovo, na leto mám pripravených takmer 5 litrov bazového sirupu! 🙂

A z tých malých čiernych plodov bazy sa vraj dá urobiť džem alebo likér! Na jeseň sa chystám minimálne na ten džem! 😛

4. Potešila ma aj jedna kniha – Jonathan Strange a pán Norrell od Susanny Clarkovej –, ale nemôžem ju označiť za knihu týždňa, nakoľko som sa do nej reálne nestihla začítať, preto neviem, či je dobrá… Malo by ísť o steampunk (kniha mi bola odporučená na prednáške o steampunku na SlavCone), anotácia znie prinajmenšom pozoruhodne:

Pred niekoľkými storočiami, keď v Anglicku ešte existovala mágia, bol najväčším mágom všetkých čias Havraní kráľ. Havraní kráľ ako ľudské dieťa, ktoré vychovali féeri, spojil vedomosti féerov a ľudský rozum a vytvoril anglickú mágiu. Teraz na začiatku 19. storočia, je sotva viac než len legendou a Anglicko so šialeným kráľom a elegantnými básnikmi už neverí, že existuje praktická mágia. Potom sa zjaví samotársky pán Norrell z Hurtfewskeho opátstva a spôsobí, že sochy v Yorskej katedrále sa pohybujú a rozprávajú. Šíria sa správy o návrate mágie do Anglicka a pán Norrell sa sťahuje do Londýna v presvedčení, že musí vláde pomôcť vo vojne proti Napoleonovi. Tu stretáva šikovného mladého mága a prijme ho za žiaka. Jonathan Strange je šarmantný, bohatý a arogantný. Spoločne oslňujú krajinu svojimi činmi. Lenže ich partnerstvo sa čoskoro zmení na súperenie…

No nateraz ma očarila kniha, kniha ako fyzický predmet! Je to príkladná bichla, skutočne – skutočne – hrubá, váži čosi vyše kila (vážila som ju! 😛 )! Hrubých kníh sa nebojím, skôr ma zvrátene fascinujú (aj keď netvrdím, že ich čítam vyslovene rada). Okrem toho je pekne graficky spracovaná, každá kapitola začína asi takto:

A má ilustrácie! Milujem tú knihu a to som sa ešte ani nezačítala! 🥰

5. V pondelok som mame oneskorene ku Dňu matiek napiekla kokosové kocky – šlo o náhodný výber receptu, ale nakoniec sa do nich zamilovala! Sú pomerne jednoduché na prípravu (hoci namáčanie každej jednej kocky v čokoláde a následné obaľovanie v kokose je celkom prácne, ak ste na to sami) a dlho vydržia (ak sa medzičasom všetky nezjedia 😛 ) a ja som rada, že všetkým chutili (od samotnej maminy až po bratových spolužiakov 😀 ).

*