Na skok vo Viedni (v múzeu MAK)

V piatok sme sa so slečnou Matildou vybrali na výlet do Viedne – v múzeu MAK mali pri príležitosti Dňa žien všetky ženy vstupné zdarma. Našim primárnym cieľom bola výstava Nippon Chinbotsu. Ide o výstavu venovanú istému manga titulu, jej autorom je Tokihiko Ishiki. Manga vznikla na motívy rovnomennej knihy od autora sci-fi Sakyou Komatsu, ktorá vyšla v roku 1973. Manga rozpráva apokalyptický príbeh o tom, ako istý vedec predpovedá zničenie Japonska sériou zemetrasení a riešia sa v nej dve hlavné otázky: či a ako možno evakuovať obyvateľov a či by sa katastrofa nedala odvrátiť pomocou vyspelej japonskej technológie. Manga má 15 zväzkov a je kompletná, na výstave ich nájdete všetky, takže si ju tam môžete aj prečítať (jeden Japonec sa pokúšal…). Okrem toho na výstave uvidíte zopár stránok z mangy v nadrozmernom prevedení a tiež niekoľko „zákulisných“ skíc a nákresov z priebehu tvorby mangy – tých tam pokojne mohlo byť aj viac, bolo to veľmi zaujímavé. A premietalo sa tam aj zopár videí, napr. rozhovor so samotným autorom mangy.

picture from vienna.at

Po výstave mangy sme si prezreli výstavu DESIGN ENGAGING THE CITY (napadlo mi, že navrhovanie topánok by mohla byť celkom zaujímavá práca…), potom stále expozície Gotika a renesancia; Barok, rokoko a klasicizmus; Orient (lietajúce koberce!); kolekciu japonských veľdiel Masterpiece. Kolekcie látok, skla, keramiky, kovu… Výstavy moderného nábytku – Marco Dessí a dáku výstavu stoličiek… Výstavu Signs Taken in Wonder, Searching for Contemporary Istanbul a výstavu J E X-Jewelry exhibition s pozoruhodnými šperkmi, ale niektoré kúsky by som možno aj nosila. A na výstave Vienna 1900 som objavila Margaret MacDonald Mackintoshovú!

Margaret MacDonald Mackintoshová bola škótska umelkyňa, narodila sa v roku 1865 a zomrela v roku 1993 vo veku 67 rokov. So sestrou Frances MacDonaldovou študovali na Glasgowskej umeleckej škole, kde sa Margaret venovala rôznym technikám – práci s kovom, vyšívaniu, textilu… Najprv umelecky spolupracovala so svojou sestrou, neskôr s manželom, architektom a dizajnérom Charlesom Rennie Mackintoshom. Spoločne s manželom, sestrou a Herbertom Macnairom boli na Glasgowskej umeleckej škole známi ako „Štvorka“ („The Four“). Medzi Margaretine najvýznamnejšie diela patria veľké obrazové panely, vytvárané pre interiéry – predovšetkým čajovne a súkromné rezidencie –, ktoré navrhovala spolu s manželom. Práca Margaret MacDonald Mackintoshovej preukázateľne ovplyvnila secesionistov Gustava Klimta a Josefa Hoffmanna.

picture from thebluelantern.blogspot.co.uk

V MAK ma očaril jej obraz „Sedem princezien“ („Seven princesses“) – bol úžasne snový, romantický! Na obrázkoch, ktoré nájdete na internete nevyzerá tak veľkolepo ako v skutočnosti – to si všimnete všetky tie jedinečné detaily, vrátane farebných kamienkov, ktoré sú do obrazu zakomponované. Prosto krása! Margaretinými najznámejšími dielami sú The Wassail; Oh ye, all ye that walk in Willowood a The Red Rose and the White Rose (tento obraz bol vydražený za 3,3 milióna dolárov!).

Po niekoľkohodinovou pobehovaní po múzeu (maximálna škoda, že som si zabudla fotoaparát v šatni!) sme sa vybrali do neďalekého parku Stadtpark, aby sme sa napapali a odfotili si kačky. Ale ja ešte zostanem v múzeu, pretože pár slov by sa patrilo venovať i jemu: Museum für angewandte Kunst alebo skrátene MAK vzniklo v roku 1863 pod názvom Österreichisches Museum für Kunst und Industrie, t.j. Múzeum umenia a priemyslu. Dnes chce MAK poskytovať priestor pre experimentovanie v úžitkovom umení na rozhraní dizajnu, architektúry a súčasného umenia. Má niekoľko stálych kolekcií, no striedajú sa tam aj rôzne výstavy s časovo obmedzeným trvaním – nájdete tam moderné umenie (ktoré ja, po pravde, príliš nevyhľadávam, pretože bohvieako nerozumiem tej jeho… kráse) i klasické, tradičné umenie: nábytok, obrazy, keramiku… Okrem toho MAK sídli v prekrásnej historickej budove s maľovanými stropmi, ktorá je podľa mňa sama o sebe umeleckým dielom! A MAK sa snaží aj o šírenie umeleckého vzdelania – organizujú rôzne workshopy, majú knižnicu a študovňu…

Po prehliadke múzea a krátkom oddychu v parku bola na programe návšteva Matildinej kamarátky, ktorá vo Viedni pracuje – tak sme si užili aj mini exkurziu po chemickom laboratóriu (óóó!). A veľa veľa kecania a taktiež fotenia sa v električke, fotenia sa v metre a prosto fotenia sa! 😛 A boli sme aj vo viedenskom supermarkete (za nič na svete si nespomeniem na jeho názov!), kde som našim kúpila suvenír – nemecké čokoládky Ritter Sport. 😆 A ja som si dopriala karamelové macchiato značky Starbucks – na kávičkovanie vo Viedni som vlastne nemala chuť, to ma len v tom supermarkete zrazu osvietilo, že hm… Starbucks! A bolo maximálne mňam, až si hovorím, že to musím už skutočne ísť na kávu do Starbucks, keď len taká supermarketová starbucksová káva chutí takto! (PS: BB tvrdí, že ju majú aj v Seoul Plaza v Bratislave pri Poluse – keď budem mať cestu okolo, určite si kúpim!)

V metre sme sa rozlúčili s Matildinou kamarátkou a my dve sme sa pobrali na vlakovú stanicu – ešte aj to samotné cestovanie vlakom bol pre mňa zážitok, keďže vlakom cestovať nezvyknem! 🙂 Prosto úžasný, úžasný deň, nakoniec mi ani nevadilo, že nebolo až tak teplo, aby som si obliekla šaty a že mi čižmy spravili otlaky. 😛

*