Manjushage, pavúčia ľalia

K pavúčím ľaliám som sa dostala vďaka anime Jigoku Shoujo a okamžite som sa do nich zamilovala! Sú také zvláštne, netradičné a hoci podaktorým skutočne pripomínajú pavúkov a navodzujú im arachnofóbiu, mne prídu neuveriteľne elegantné!

Pavúčím ľaliám sa v Japonsku hovorí manjushage (慢樹沙華) alebo higanbana (彼岸花) – čo v preklade znamená „kvetina, kvitnúca počas (jesennej) rovnodennosti.“ Podľa niektorých má pavúčia ľalia v japončine viac ako deväťsto mien. Manjushage, higanbana, dokubana („jedovatá kvetina“), kitsunebana („líščia kvetina“), shibitobana („kvetina mŕtvych“), sutegobana („kvetina opustených detí“) či yuureibana („kvetina, ktorá vyzerá ako duch, fantóm“).

picture from Flickr

Botanický názov pavúčej ľalie je lycoris radiata. Anglický názov znie spider lily, presnejšie red spider lily, pretože jestvujú i inofarebné odrody, napríklad zlaté pavúčie ľalie (lycoris aurea), biele (lycoris albiflora) či oranžové (lycoris sanguinea). Iná príbuzná pavúčej ľalie, lycoris squamigera, má už svetloružové kvety viac podobné klasickým kvetom.

Hovorí sa jej však tiež hurricane lily, pretože hoci pochádza z Číny a Japonska (kam sa dostala z Číny), dnes je pomerne rozšírená i na juhovýchode USA. Jej americké pomenovanie sa teda vzťahuje na to, že kvitne práve počas hurikánovej sezóny (október) – zdanlivo zo dňa na deň sa v záhradách na juhovýchode USA objavujú vysoké bezlisté stonky, zakončené trsmi žiarivo červených kvetov, ktoré akoby vyrástli z ničoho.

Pavúčia ľalia je teda trvalka s bezlistou stonkou, na ktorej sa hrdo týčia prekrásne červené kvety. Každý z piatich až siedmich kvetov má extrémne dlhé tyčinky, preto sa tento kvet podobá na pavúka, z čoho aj vzniklo jeho meno – pavúčia ľalia. Úzke dlhé listy sa objavia až keď kvety zvädnú, po týždni alebo dvoch. Tieto listy vydržia až do nasledujúceho leta, pomaly vädnú až zvädnú úplne a po pavúčej ľalii na niekoľko týždňov nezostane ani stopy, aby na jeseň mohla náhle vykvitnúť.

Pavúčie ľalie sa údajne pohodlne dajú pestovať hoc aj na Slovensku, hoci som sa s nimi u nás, žiaľbohu, ešte nikdy nestretla. Ich pestovanie vraj nie je nijako náročné. Stačí kamkoľvek (znesú čiastočný tieň až priame slnko) zasadiť jednu hľuzu, ľalie sa samy rozrastú, záhon bude rok čo rok väčší. No raz za čas (najlepšie začiatkom leta, keď je rastlina vo vegetačnom pokoji) by sa patrilo hľuzy vykopať, porozdeľovať a opäť zasadiť. Ani zalievanie nie je náročné, rastlina znesie i suché obdobie.

Pavúčie ľalie sa v Číne a Japonsku zvyknú vysádzať popri cestách medzi ryžovými poľami, pretože ich stonky obsahujú požívateľné proteíny, takže môžu byť v prípade potreby aj konzumované, ak je úroda ryže neočakávane biedna. Hľuzy pavúčích ľalií sú na druhej strane jedovaté pre myši, takže sú pri poliach vysádzané aj preto, aby ich od nájazdov týchto hlodavcov chránili.

Druhým miesto, kde pavúčie ľalie často rastú, je okolie cintorínov. Preto je pavúčia ľalia v tradičných budhistických textoch označovaná za kvetinu, ktorá rastie v pekle Diyu a sprevádza mŕtvych do ďalšej reinkarnácie.

Pavúčie ľalie nájdeme aj v legendách, samotný názov „manjushage“ sa odvodzuje na základe legendy o dvoch elfoch – Mañju a Saka. Mañju strážil kvety pavúčej ľalie, Saka bola ochrancom listov. Kvetinu vždy strážili sami, pretože keď vykvitla, listy povädli a keď listy opäť vyrašili, zvädol kvet. Zo zvedavosti sa vzopreli svojmu osudu osamelých strážcov kvetiny a podarilo sa im stretnúť, pri čom sa do seba na prvý pohľad zamilovali. Amaterasu, šintoistická bohyňa slnka a vesmíru, podráždená ich svojvôľou, dvojicu rozdelila a za trest na nich uvalila kliatbu, vďaka ktorej kvety Mañju už nikdy viac nestretnú listy Saka. Keď sa pár po smrti stretol v Diyu, dali si sľub, že sa stretnú po reinkarnácii. Ale ani jeden z nich nemohol dodržať svoje slová. Na ich počesť sa kvetine aspoň vraví „mañjusaka,“ v japonskej výslovnosti „manjushage.“

Ďalšia legenda vraví, že ak uvidíš niekoho, koho už nikdy viac nemáš stretnúť, popri ceste budú kvitnúť pavúčie ľalie.

Pavúčie ľalie sú výbornými rezanými kvetmi, vo vázach vydržia niekoľko dní. V hanakotobe, japonskom jazyku kvetov, však pavúčia ľalia znamená „zabudnutú spomienku,“ „zrieknutie sa,“ a aj na základe legiend má skôr smutný význam. Japonci pavúčie ľalie dokonca často používajú pri pohreboch.

Najznámejším miestom posiatym pavúčími ľaliami (rastie ich tam vyše milión!) je park Kinchakuda, ktorý sa nachádza pár minút od stanice Koma na linke Seibu Ikebukuro v meste Hidaka (prefektúra Saitama). Prikladám odkaz na fotoalbum turistky z daného parku.

*
*

Zdroje: wikipedia | floridata.com | worldkigodatabase.blogspot.com
*